Nesplnený sľub..

Nie som dokonalý človek... Ani zďaleka.. Nie som ani človek, ktorý dodržiava všetky veci, ktoré sľúbi. Nie že by som ich nemyslela vážne vo chvíli, kedy ich vyslovím, ale časom mi prestanú dávať zmysel, časom to oduševnenie vymizne a ja si uvedomím, že svoje sny nechcem prispôsobovať svojim sľubom, že nechcem silou-mocou dosiahnuť niečo na úkor toho, že musím obmedzovať to, čo som kedysi dávno sľúbila sama sebe..

Aká irónia, porušiť sľub kvôli inému sľubu..

Dnes znovu stojím na rozhraní, medzi tým čo som sľúbila okrem iného aj sama sebe a tým, čo cítim že je správne. A bojím sa, že znovu prelomím tú krehkú schránku sľúbeného a nechám to odviať do zabudnutia. Len znovu ostane značka na mojej duši aj na duši človeka, ktorému som to sľúbila. Aj keď viem že môj anjelik vezme akúkoľvek alternatívu, ktorá zaručí, že budem šťastná, ale tá maličká značka tam bude a ktovie, koľko ich ešte vydrží.

Chcela by som zostať a vydržať, ale cítim že som príliš iná liga, príliš nižšia... Nie v prvotnom zmysle, ale v zmysle, ktorému nepochopí veľa ľudí, dokonca aj len jeden okrem mňa by bol výhrou.. Nechcem vysvetľovať, nechcem sa obhajovať, momentálne som ja tá zlá a som si toho vedomá..

Mohla by som prosiť o odpustenie, ľutovať tú bolesť ktorú spôsobujem či spôsobím, znovu sa uzavrieť do svojho sveta a prečkať zlé časy, ale nechcem.. Nič z toho by toto nezmiernilo..

 Pseudoblog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu