Za každý úsmev chcem úsmev, za každú slzu pohladenie a za každý bozk sto ďaľších. Za každý pohľad porozumenie, za každý odchod návrat, za každú spadnutú hviezdu iskričku do niečích očí.

Milujem to čo nemám a to čo mám, miluje mňa.

Chcem súlad. Súlad v tom čo chcem a v tom čo odo mňa chcú oni.

Nádych.

Výdych.

Dookola.

Donekonečna.

Do skonania sveta, svetla a ľudskej dobroty. Takže ako ešte dlho?

Nemôžem dýchať ani tvoriť, nemôžem žiť. Padajú na mňa stropy, chrámy a nebesá. Snehové vločky na kilá.

Som prázdna škrupinka..

 Pseudoblog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
vevenka  5. 1. 2009 23:33
niesi prázdna...
2 
fotka
yoginko  22. 1. 2009 19:11
ale ja hľadám za tým niečo..
páči sa mi to..
Napíš svoj komentár