Od malička som bola dosť citlivá duša a všetko čo potrebujem k šťastiu je cítiť že som pre niekoho výnimočná, špeciálna, jediná na svete.. Pri ňom som ten pocit mala, zmenila som ešte pred začiatkom svoje ponímanie vzťahov (predtým bolo dosť ovplyvnené romantickými filmami a knihami s úplne dokonalým súzvukom dvoch ľudí, pravou láskou na prvý pohľad, atď.), stala sa zo mňa, aspoň podľa mňa lepšia osoba a akosi, jediné čo som za to dostala, bola kudla do chrbta vo chvíli, kedy som absolútne nebola pripravená..
Chcela som len aby ma ľúbil, aby sme sa naučili robiť kompromisy a aby sme spolu ostali, bol to môj najlepší priateľ, moja láska, moje všetko. S nikým som sa tak nevedela smiať ako s ním, rozprávať sa o úplných blbostiach, ale aj o vážnych veciach, učiť sa jeden od druhého nové veci, proste bol to človek na ktorého, ak by sme spolu neostali, by som spomínala do konca života ako na naozajstnú prvú lásku, aj keď nebol môj prvý chalan.. Dospela som pri ňom, mala som 17 rokov keď sme sa dali dokopy a dávala som nášmu vzťahu tak pár mesiacov, nikdy dovtedy som tak dlhý vzťah nemala a už aj nejakého pol roka by bol pre mňa úspech..
A jediné na čo v tejto chvíli myslím, že by som ho najradšej začala neznášať, bolo by jednoduchšie zabudnúť, preniesť sa cez to, alebo by som ešte radšej posunula čas o pol roka dopredu, uvidím kde by som bola.. Ale určite by som nebola zavretá doma s pocitom, že vlastne takmer nikoho nemám, lebo on bol stredobodom môjho sveta, najbližšie priateľky, tak to je okrem jednej škoda reči a tí vzdialenejší priatelia, s tými to rozoberať nechcem, nepotrebujem aby o všetkom vedelo celé mesto a proste ja potrebujem poradiť, alebo sa vyrozprávať niekomu, kto ma úplne pozná a kto vie čo za hlúposti vie niekedy tá moja hlava vyplodiť..
A on? Mne to pripadá tak, že ako mi dostatok lásky nedával ešte kým sme boli spolu, tak teraz je to už úplne pasé, pretože keď je doma, tak vlastne doma ani nie je, lebo vždy je na nejakej akcii.. Čo celkom zamrzí.. Už nemám síl ani plakať, kričať, zúriť.. Som taká.. nijaká. Nevládzem. Prerušila som všetky kontakty v domnienke že to bude lepšie pre mňa, no zabíjajú ma myšlienky typu "určite si nájde inú, takú čo ho nebude toľko buzerovať a hádať sa s ním", alebo "super konečne sa ma zbavil a ja som skončila najhoršie ako vždy". Áno, uznávam, že som nebola najdokonalejšia partnerka, som náladová a bývala som často aj protivná, už som si stokrát vyčítala že vlastne to bola moja vina, že sa to stalo.. Ale potom mi došlo že dávať a nič nedostávať sa nedá naveky..
Vždy keď mi niekto povedal o nevere, či už z jednej alebo druhej strany, podvedného som ľutovala a na podvádzajúceho som poriadne ponadávala. Vedela som že to nie je dobrý pocit, no že to až takto strašne bolí a rozhádže celý svet, tak to som netušila. Možno sa vám zdá že preháňam, že takých ešte bude, ale to som proste ja, bohužiaľ.. Tiež by som si niekedy želala aby to bolo inak..
Najhoršie na tom je, že mi niekedy aj napadne, že by som stále chcela byť s ním. V svetlejšej chvíľke môjho života ľutujem to že už nie sme spolu, viem že by som veľa vecí už teraz urobila inak a možno by sme fungovali a ľúbim ho.. No v tej temnejšej mi je do plaču od zlosti, nechápem ako ma niekto kto ma vraj ľúbil mohol podviesť, nechápem prečo za ním ešte smútim.. Takže toto je moje terajšie ja, rozdvojené, raz prehnane emocionálne, či už kladne alebo záporne a druhýkrát totálne apatické, mám chuť len spať a ľutovať sa, alebo to riešim alkoholom, ako poslednú dobu.. Aspoň potom lepšie zaspím..
Takže mám pre vás odkaz, vážení páni.. Ak dievča neľúbite natoľko, že viete naisto, že budete verní, ujdite radšej hneď a nedopustite aby ste jej ublížili ako bolo ublížené mne a stovkám až tisíckam iných žien.. Naozaj to nie je príjemné..
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
painsama
1. 11.novembra 2011 22:23
Podobný článok som dal minútu pred tebou, až na to, že ma mierne iné posolstvo
2
no sice som chalan ale taketo pocity velmi dobre poznam...viem dobre ako boli takyto rozchod...zazil som si to aj ked dovod nebol nevera ale dialka...a mozno to je trapne a otrepane ale neda mi napisat ti veci ze po case to preboli a hlavu hore opät raz pride chalan ktoreho budes rovnako lubit ci milovat dokonca(to je rozdiel).Trva to a neraz dlho a je tazke sa z toho dostat ale ak sa nebudes uzatvarat do seba a budes travit cas s ludmi ktorym na tebe zalezi a naopak lahsie a skor to preboli a casom pride aj ten tvoj „princ”.Drzim ti palce.
4
moje pocity posledných dní v tvojom blogu... aj keď odlišná situácia, ale je mi presne rovnako
Napíš svoj komentár