Ako každoročne v záchvate čistenia a upratovania čohokoľvek čo sa v našej domácnosti nachádzalo moja maminka zavelila, že si ideme upratať izbu (moju a bráškovu pre vysvetlenie). Pod hrozbou, že to spraví sama, keďže má do konca týždňa dovolenku a my už máme ísť vo štvrtok a v piatok do školy, nejako sme sa na to podujali, ok, tak len ja, môj bráško ani len nezdvihol hlavu od notebooku a mal na saláme všetkých a všetko, ale neva. Všetok starý bordel a hlúposti z detstva (milujem tie veci, ale popravde, odkladala som si väčšinou fakt chujoviny , mám v kartónových krabiciach od topánok v jednej poličkovej skrini.
Včera som si vyhádzala krabice dve, plné postavičiek z kidneriek a vecí ktoré spadajú do označenia \"veď toto sa mi ešte niekedy určite zíde\". No poznáme. Dneska som vytiahla krabicu s papierom... Vedela som že tam mám poodkladané listy od môjho anjelika, s ktorým si, ako som na to prišla nedávno, viac menej vkuse píšem už tretí rok. Takisto som vedela že tam mám poodkladané všetky zdrapčeky, ktoré boli náplňou a hlavnou myšlienkou mojich školských dní s najlepšou priateľkou, o ktorej som tu už písala.
Lenže.. Jasné, mysleli ste si že to nechám bez zápletky a zvratu? Ha!
Lenže okrem iného som tam našla aj papieriky od inej osoby. Ťažko povedať v akom sme rozpoložení teraz, ale môžem úprimne priznať že už viem aký je pocit aj napriek momentálnej nechuti, hodiť všetko za hlavu a pokúsiť sa veci vyriešiť už len kvôli, tomu čo bolo. Pri jednej z poslednách mojich návštev jedného veľmi mne nepríjemného portálu na ktorom si v dnešnej dobe frčí každý (a ja len nechápajúc prečo, krútim hlavou) som tak listovala v starých poštách a objavila som veci pri ktorých som len oči otvárala. Že my v deviatke a začiatkom prváku sme boli kamarátky!
Akože nečudujem sa tomu že sme boli kamarátky, to sme aj dnes, veď sa poznáme skoro celý život, minimálne tým že sme spolu vychodili ZŠ-ku a teraz sme spolu tiež, ale my sme boli akože ozajstné dobré priateľky, ktoré mali svoje tajomstvá a zážitky a aj keď som časom možno zabudla, možno len zatlačila do úzadia spomienky na toto obdobie, vynorilo sa mi vtedy a dnes tiež... A nemôžem povedať nič iné, len že jej toho veľa dlhujem a že najbližšie keď ju stretnem má u mňa poriadne objatie (ak ma nestihne ešte predtým niečím vytočiť ) a presne už vidím tú jej zhrozenú reakciu akože omg prečo mi vstupuješ do životného priestoru
Myslela som že som si so všetkými účty vyrovnala. No omyl, s týmto človiečikom nie... Ona ma držala a ja som ju pustila, keď bolo treba. Myslela som že ju má kto držať a neuvedomila som si že po prvé zdanie môže klamať a po druhé, dve ruky spravia viac ako jedna. Na koniec už len jedna vetička ktorú mi raz napísala na jeden výlev mojej infantilne utrápenej dušičky.
\"Neboj, keď budeš smutná, moje hviezdy ti pomôžu..\"
Myslela som že už je neskoro... Ale na ospravedlnenie nie je neskoro hádam nikdy
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
mixelle
6. 1.januára 2009 17:59
uaw
3
poznám tie pocity, keď sa hrabeš v starých veciach...ja viem, že tento blog bol oveľa hlbší a trochu inde, ale keď nájdeš vo svoje krabici 4 roky starý kondóm...to človek až slzu uroní, že nikdy nevykonal to, načo je určený..ale dosť bolo nariekania, idem zomrieť...btw. skvelý blog, ten nadpis splnil svoj účel
4
A zverejnis kto to je???....maaaam sice tip ale som zvedavi.... skoda ze nepises o muzskej osobbe.... lebo to by som vedel hned presne kto to je.... ale tak ja som to z hviezdami nehovoril ....no smrdi tu samochvala....
Napíš svoj komentár