Alebo keď staviame stromček a hádame sa pri ňom ako psy že čo kam máme zavesiť a keď ho postavíme, zavoláme celú rodinu a len stojíme a potichu sa naň dívame.
Alebo potom keď nadíde Štedrý deň, ako dnes a my robíme spolu šalát a upratujeme a robíme posledné úpravy výzdoby a tak a keď sa náhodou stretneme s niektorým členom rodiny v chodbičke vedúcej z kuchyne do obývačky, tak sa objímeme. Len tak, bez slova, objatie, úsmev a ideme si každý za svojím.
Alebo pri samotnej večeri, keď sa všetci vyobliekame a môj ocko má taký mini príhovor a zaželá nám aby sme sa o rok znovu takto stretli a pospomíname na tých čo tu s nami už nie sú... Všetko je také tiché a dojemné, svetlo zapálené nemáme, iba kopec sviečok po celej kuchyni.
Milujem Vianoce.
Obvykle.
Tento rok je iný. Pri predvianočnom pečení koláčov som nebola, stromček som nestavala ani nezdobila, lebo som celý Štedrý deň preležala s teplotou v posteli, dokonca som prvýkrát vo svojom živote (odkedy som bola dostatočné veľká a mala ruky dostatočne dlhé na to, aby dočiahli na dno misy) nerobila zemiakový šalát. Ale viem, že pri večeri budem plakať a nie len za ľuďmi ktorí tu už s nami nie sú, ale aj za jedným špeciálnym. Ktorý neodišiel zo sveta, len z môjho života, ale bolí to aj tak moc.
Myslela som si že už som v poriadku. Bola som, kým sa neozval, ale potom sa mi to všetko vrátilo a znovu som ja tá ktorá je dolu a musí sa škriabať hore odznovu. Niekedy si prajem aby som Ťa prestala ľúbiť a zabudla, keby sa to dalo tak že iba zaspím a zobudím sa v poriadku. Najhoršie je na tom to, že z našej telepatie neostalo nič, lebo si ju zablokoval, lebo bez citov niet telepatie, lebo... Proste lebo.
All I want for Christmas is you.. But I know you don´t care anymore...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
carrie
24. 12.decembra 2011 17:38
nahrnuli sa mi do očí slzy..vážne!
Napíš svoj komentár