Rozmýšľa, či tie pekné chvíle stáli za to, aby prežila aj tie smutné. Nebolo ich viac, ani menej... v podstate rovnako. S rozdielom, že tie smutné jej pomaly odoberali kúsky srdca. Síce malé, ale predsa podstatné. Všetko, čo jej neskôr povedal, čím jej ublížil sa jej vôbec nedotklo. Zvykla si na to. A nechápala, ako mohla také niečo dopustiť. Vždy si myslela, že jej sa to nemôže stať. Že je na to až príliš hrdá a samú seba si váži na to, aby sa nechala takto dusiť.
Odvtedy sa všetko krútilo len okolo neho. Človek, pri ktorom sa jej kolená podlamovali vždy keď na ňu pozrel. Človek, ktorý jedným slovom dokázal všetko zmazať. Všetko, čo jej povedal tak nemyslel. A ona tomu verila. Ten, ktorý ju prinútil myslieť si, že všetko je len jej vina. Ten, ktorý ju zmenil. Ten, ktorý ju ovládal. Až tak, že na neho myslela vždy, aj keď nemusela. Až tak, že na neho myslela aj vtedy, keď ju nahneval. Až tak, že mu stále všetko odpustila a on si na to zvykol.
Prečo to nevie skončiť? Naozaj ho ľúbi tak veľmi ako si myslí? Nechce zahodiť ten dlhý čas čo mu venovala. Nie tak ľahko. A nie tak skoro!
Nevie, čo má urobiť. Každý jej radí len jediné. A ona aj tak nechce počúvať. Je zaslepená, ovládaná a už nie je sama sebou. Je jeho...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár