Sklamanie bolo pre mňa najhoršie asi vtedy, keď som sklamala samu seba...jeden fajn chalana ma ľúbil asi zatiaľ najviac ako ktokoľvek iní a predsa som povedala NIE, skončilo to ale oveľa horšie, strávili sme spolu popoludnie, prechádzali sme sa spolu, rozprávali a super sme si rozumeli, spýtal sa či s ním chcem chodiť,povedala som nie a on to ako keby to čakal, nebolo mu to asi všetko jedno, ale usmial sa dal mi pusu a rozlúčili sme sa, v tej chvíli som ale nevedela že tá pusa bola posledná aj to AHOJ bolo posledné ...po ceste domov mal ťažkú haváriu a zomrel: disappointed: doteraz si to neviem vysvetliť, neviem to pochopiť a myslím že som mala na tom trochu viny aj ja....ale to sa už vrátiť späť asi nedá....
To bolo také prvé sklamanie, druhé prišlo, keď si kamarát skoro mi bol ako brat, našiel priateľku, zdalo by sa že to je fajn, že na tom nič nie je, až do chvíle, keď mi prestal písať, prestal so mnou totálne komunikovať a už je to rok a mi sme si nepovedali ešte ani ahoj....bola som sklamaná, lebo predtým som mu mohla povedať totálne všetko a vždy mi poradil podržal ma, keď som to potrebovala.ale prišla zmena a už to nie je to čo to bolo, už to asi ani nie je tá osoba čo to bola..dosť sa zmenil a to len kvôli tomu že s ním jeho priateľka strašne manipuluje...Ale tak stávajú sa aj také veci, ja síce stále verím, že sa to skončí, že dostane rozum a uvedomí si to všetko, len ja tu pre neho už potom nebudem, tak ako tu on nebol pre mňa keď som ho najviac potrebovala
Je to možné?
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kosmiklove
26. 7.júla 2008 19:45
poznam velmi dobre...aj mne sa to neraz stalo...
3
Všade kde sa otočím len samí smútok Už by to chcelo i trocha šťastia a radosti
4
No to cosi pisala v druhej slohe je mi dost blizke.Priatel sktorym som chodila 2 roky anieco sa mi prestal ozyvat aj ked kazdy sme mali uz svoj vlastny zivot nejako som sa stym vyrovnala lebo mojim osudom je asi byt sama lebo aj ked niekoho chcem nemozem ho mat a naopak.Ked som chodila vo Viedne do skoly len tak som sa mu ozvala ze co a ako sa ma a on mi povedal ze je mu to luto ale ze sa musime prestat stretavat a ako som sa pocade dozvedela to mu byvala zakazala aby sa so mnou stretaval a teraz na nu nadava.ama inu a stale sme v kontakte ale uz to nikdy nebude take ako predtym..v mojom zivote uz nic nebude take ako predtym ..zivot ide dalej a musim sa pokusit zmierit s tym vsetkym..len je to straasne tazke chce to cas ale aj ten cas nic nezmeni aspon u mna nie
Napíš svoj komentár