Sedela som na posteli a cítila som sa zvláštne nesvoja. Ešte stále som sa spamätávala z toho bozku. Bolo to také... neopísateľne úžasné. Hmm... úžasné to v žiadnom prípade nevystihuje.
Bola som z toho taká nervózna, že sa mi len ťažko sústredilo na učenie. Kašlem na to! pozatvárala som všetky knihy a nahádzala ich do ruksaka. Ľahla som si do postele, zhasla lampu a dúfala, že zajtra sa z toho spamätám.

Vliekla som sa cestou zo školy. Písomky som napísala najhoršie na B. Boli neskutočne ľahké nevedela som len jeden príklad a určiť jeden sklad vety. V písomke z francúzštiny boli iba samé základné veci a slovíčka, takže to je v pohode. Len z pár vecí som bola vytočená alebo nesústredená.
Vytočená som bola z učiteľov predmetov, na ktorých sme písomku nepísali. Museli skúšať. Ich obhajoby, ako napríklad vy to všetko viete a to isté sme zažívali aj my, museli sme byť na každú hodinu perfektne naučení ma vytočili ešte viacej. A pravdepodobne, si nemohli nechať ujsť moju očividnú nesústredenosť a preto musel každý učiteľ na hodine vyhlásiť "Twinová k tabuli!".
Nesústredená som bola z Laytona, ktorý bol celé vyučovanie so mnou. Skoro vôbec som nevnímala svet okolo seba, nedalo sa to. Keď bol Layton v mojej blízkosti, keď ma držal za ruku... bolo dávať pozor a ešte k tomu aj rozmýšľať, veľmi ťažké. A ja som sa akosi ani nechcela zaoberať niečím iným.
Dorazila som k našej bráne a pomaly som prešla cez chodníček k dreveným schodom pred vchodovými dverami. Otvorila som ich.
"Beckee, poď sem na chvíľu!" zvolala mama z obývačky. Ach. vzdychla som si a šuchtala som sa za mamou.
Vošla som do obývacej izby a zostala som stáť v pomykove. Na stole bola položená veľká torta, na ktorej horeli sviečky. Na gauči sedeli rodičia s Robertom.
Chvíľu mi nedochádzalo o čo tam išlo. Keď mi doplo, celkom som sa potešila.
"Jééé." usmiala som sa.
"Všetko najlepšie!" zavolal na mňa Rob a pribehol ku mne, aby mi mohol zagratulovať a vtisol mi do rúk darček. No, som zvedavá čo to bude. pomyslela som si keď som si sadala na sedačku.
"Bec, najskôr sfúkni sviečky." prikázala mi mama.
"Nezabudni si niečo priať." mrkol na mňa otec.
Prevrátila som oči a usmiala sa. Layton. sfúkla som ich.

 Blog
Komentuj
 fotka
mishaa93  16. 8. 2010 21:46
Prečo taký krátky???
 fotka
tinuska569  16. 8. 2010 21:51
@mishaa93 idem dnes písať ešte jeden
 fotka
mishaa93  16. 8. 2010 21:52
A bude tu ešte dnes??
 fotka
1ivanushka1  16. 8. 2010 22:12
super
 fotka
tinuska569  16. 8. 2010 22:54
@mishaa93 dopísané



@1ivanushka1 díkí
Napíš svoj komentár