Balerínky sme mali rovnaké, až na rozdielne farby - ja čierno - biele, Iva červeno - biele. Napadlo nás, že si pravé vymeníme. Haluz. Takto sme behali po meste. Po čase sme aj zabudli, že máme vymenené pravé balerínky.
Ako sme sa prechádzali, zamierili sme do Tesca a hneď vedľa je Kaufland a pri ňom Točená zmrzlina. Keď sme išli okolo, rozhodli sme sa, že si kúpime.
"Dobrý, malú miešanú by som poprosila." povedala Iva. Zaplatila.
"Ešte desať centov." povedala predavačka.
"Nie, tam je dvadsať a dve desaťcentovky." vysvetľovala Iva.
Predavačka sa zadívala na peniaze. "Nie sú tu tri desiny."
"Jááááj, pardon, prepáčte.." ospravedlňovala sa Iva a lovila vo vrecku peniaze. Ja som mala prichystané tak som jej dala nech dlho nečaká. Iva si zobrala zmrzlinu a uhla nabok.
Prišla som na rad ja.
"Tebe akú?" opýtala sa predavačka.
"Malú točenú." odvetila som. Iva za mnou vybuchla od smiechu a predavačka sa smiala s ňou. Nechápala som čo je na to také smiešne.
"Miešanú?" opýtala sa predavačka.
"Jáááj, áno." pochopila som. Začala som sa smiať aj ja. Zaplatila som a išla za Ivou.
Išli sme po našej obvyklej trase a smiali sa na mojej "malej točenej". Bolo teplo a zmrzka sa nám nejak moc roztápala a tiekla. Komplikoval to ešte kornútok zabalený v dajákom papieri.
"Do riti, ako fakt nechápem na čo je tam ten papier. Len sa to horšie je." sťažovala sa Iva. Znova sme dostali výbuch smiechu. Vtom sa Ive vyšmykol kornútok, odrazil sa mi od ruky a skončil na zemi. Vybuchli sme do ešte väčšieho rehotu.
Iva so smiechom pozbierala ostatok zmrzky a odstránila časť zo zeme.
"Super a ako to teraz mám jesť?" Smiala sa. Ja som to už skoro nevydržala.
"Ale serem na to!" povedala Iva a zahodila kornútok do smetiaka. Ja som ten svoj nejak dojedla, ale stalo ma to veľa úsilia, aby som nebola celá špinavá. Keď som tú roztekajúcu sa zmrzlinu konečne dojedla, spokojná, že moje biele tričko prežilo bez ujmi na belosti, nechtiac som obtrela moju čokoládovú ruku o bok.
"Kurnííík!" zanadávala som. Nasledoval ďalší výbuch smiechu.
"Iva? My ešte furt máme vymenené baleríny." všimla som si.
"Vidíš! Omg, ja som aj zabudla." vymenili sme si ich.
Cestou domov sme sa smiali ďalej. Vyťahovali sme aj staré veci, ktoré nám boli kedysi a vlastne aj dodnes smiešne. Už sme prišli pri Ivin vchod.
"No ok, ja už idem, lebo nevydržím." lúčila som sa.
"Maťááá! Nie! Ako si ja otvorím??" Iva totiž bola na to horšie než ja. Obidve ruky mala špinavé, pomaly jej čokoláda stekala po lakeť. Ja som mala jednu ruku čistú.
"Dobre, pootváram ti." Vybrala som jej kľúče z vrecka, otvorila vchod, privolala výťah a tak.
Cestou domov sa NAŠŤASTIE nikoho nestretla.
A doma? Mamina z toho nemohla rovnako ako my dve
Zo série knedľoviny
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
1ivanushka1
21. 7.júla 2010 21:28
ja som nemohla
Napíš svoj komentár