Koľko sa dnes na mládež "kydá", toľko dobrého o nich môžem povedať. Sú aj takí, o ktorých by niekto povedal, že sú "zlí". Ale po 2 rokoch viem, že vždy je tam háčik. Háčik, ktorý zakrivene ukazuje väčšinou na rodičov. Na ich neprítomnosť i prítomnosť, nezáujem i záujem. Už toľko ráz som sa prichytila, že by som sa najradšej rozplakala. Keď vám dieťa povie, že mame to je jedno. Že otec príde až na Vianoce. Že mama bude mať znova dieťa s jej otčimom. Že poobede ide k otcovi, aby sa starala o nevlastného brášku a večer ide domov k mame. Že týždeň bude u nej a týždeň uňho. a. t. ď.
Tento rok som dostala vlastných. 15, 16-ročných piadimužíkov a princezné. Prvé dva týždne, chudáci, len písali, lebo ma nevedeli zabaviť. Tak som ich to naučila. Odvtedy preberieme polovicu z toho, čo plánujem. Chalanisko sa ma vždy pýta, či mám mačku. Takže ešte ich doučiť techniku Sokrata. Ďalší bol nahnevaný kvôli neohlásenej 5-minútovke, lebo si myslel, že "budem predsa skúšať!". Odmietajú mi dať 2 eurá do triedneho fondu. Skupáni. Vraj ich mám pýtať od rodičov na rodičovskom. a. t. ď.
Každý z nich má svoju orechovú škrupinku, a predsa sa najlepšie cítia spolu na jednej lodi. Hovorme si čo chceme, ľudia vôbec nie sú zlí...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
pravnik
7. 10.októbra 2015 09:14
nie su, na mladez sa dost kasle, lebo nechodi volit...
Napíš svoj komentár