My, začínajúci učitelia, by sme po niekoľkých odučených rokoch mohli vydať brožúrku "Ako sa učiteľ z vandrovky vrátil". Alebo skôr z dovolenky? Prvý rok je totiž často (nie vždy) ako výlet do exotickej krajiny. Všetko je nové, zaujímavé, vidíme len tie žiarivé farby a nezvyčajné úkazy. Po čase však príde vytriezvenie. Kolegyňa sa poháda s druhou kolegyňou, v zborovni je zrazu dusno ako v nevyvetranom dome, žiaci sa búria proti blbostiam a skúšajú hranice, nik sa nevie dohodnúť čo s imatrikulačkou, odíde žiak, ktorý vám rozjasňoval deň, s inými naopak začína "trepať" puberta, všímate si, že nie všetky rady skúsenejšieho kolegu sú skvelé a znova prichádza zima a vy nemáte čo na seba! Dobre, to sa už ozval estrogén.
Včera som mala zaujímavú debatu s kamarátkou, po ktorej som si uvedomila, že akosi príliš stieram hranice medzi svojím súkromným a pracovným životom. V práci práca a doma na ňu myslím taktiež. Trápi ma, keď je niektorý zo žiakov smutný, keď nachytajú zlé známky, rozprávam im, ako bolo na svadbe, oni mi opisujú svoj vzťah s rodičmi. Do písomiek mi kreslia ninjov, ktorí majú ochrániť písomku pred zlou známkou, vztýčenú bielu vlajku, kvôli ktorej by bolo odo mňa nehumánne napadnúť ich známkou horšou ako 2, tému komunikácie im vysvetľujem cez jednorožcov, tsunami a elfštinu, kreslím im na tabuľu tornádo a keďže neviem nakresliť kotlík, tak kreslím debničku, v ktorej je kotlík. Proste cirkus Humberto.
Musím ale uznať, že niektoré veci sú jednoduchšie ako minulý rok. Nemusím sa už tak svedomito pripravovať, pretože mnoho tém mám už vypracovaných. Napravujem chyby, ktoré sa pritrafili vlani. Časovo sa lepšie organizujem. Viem, aké "finty" platia na koho. Vypracovávam nové stratégie. Som asertívnejšia.
Čo ma však najviac zasiahlo, sú pondelky a piatky! Minulý šk. rok som v tieto dni neučila. Ani som si neuvedomovala, že som žila v Edene! Zisťujem, že pondelky sú prekliate dni. Žiaci sú buď zaspatí alebo agresívni. Najčastejšie agresívni, lebo sú zaspatí. A v piatok sú znova zaspatí alebo agresívni. Tentoraz sú unavení z toľkej agresie a hyperaktivity. Začarovaný kruh! A od vás sa pravdaže očakáva, že budete vždy aktívny, nápomocný, trpezlivý, v dobrej nálade, plný nápadov a energie! Následne vás niekto zavolá v piatok večer do mesta. Ani keby vám za to mali zvýšiť plat!
Naozaj to nemal byť pesimistický blog...
Vyznanie
Komentuj
9 komentov k blogu
1
snehovavlocka
19. 10.októbra 2014 21:42
náhodou, mne to ani neznie nejak pesimisticky
2
@snehovavlocka to som rada. Ale ak zajtra budú zaspatí na mojej hodine o gréckych bohoch, budem agresívna a nie pesimistická!
4
@snehovavlocka práve študujem Goyov obraz "Saturn požierajúci svojho syna". V gréckej mytológii je to Kronos. Takže možno zahrám aj jeho (Pánečku, totálne som sa do toho zažrala )
6
vztýčenú bielu vlajku, kvôli ktorej by bolo odo mňa nehumánne napadnúť ich známkou horšou ako 2
7
@snehovavlocka takmer o 17 žiakov menej Dnešné decká veľa vecí nezaujíma. Neviem ako sa tomu prispôsobiť, keď ja rada nasávam nové informácie. A podľa mňa mytológia je ešte aj zaujímavá. Ale budiš
@greenbunny včera mi chalanisko nakreslil do písomky ihrisko. Bez popisu. Asi len tak.
@greenbunny včera mi chalanisko nakreslil do písomky ihrisko. Bez popisu. Asi len tak.
8
ale veď to naozaj nie je pesimistické! a hlavne je to celkovo milo podané
Napíš svoj komentár