Je tomu päť rokov a mne to pripadá ako príbeh z rozprávkovej knižky. Z rozprávky, kde ešte nevystupovali tety matróny zo študijného, králi z Filozofickej, draci z Katedry, šašovia zo Šenku, princezné z 815-stky a krásni princovia z Majálesu. Z rozprávky do rozprávky. Prehupla som sa z jedného sveta do druhého. Trvalo mi rok, kým som zapustila korene a minimálne ďalší ubehne, kým ich z tej zeme vyrvem. Aspoň viem, že nomádkou by som byť nedokázala. Ťažšie nájdete človeka, ktorý vie tak prilipnúť na jedno miesto. Asi si vyplačem dušu, kým si znova zvyknem. V prváku mi stačilo večerné sledovanie Priateľov, dnes už aj moje nároky na útechu vzrástli.
Všetko sa mi akosi prelína. Všetko, čo som zažila, a predsa ma môj kamoš nazýva asociálnym nekultúrnym hovadom. No i tak mám milión spomienok a zážitkov a chvíľ a pocitov. Taký nitriansky guláš s prímesou východniarskych naturelov. Keď na stužkovej nazvali gympel našim "druhým domovom", netušila som, že pravý význam nadobudne tá fráza až v univerzitnom mestečku 300 kilometrov od domova. S "mojimi" matrónami, kráľmi, drakmi, princmi a hlavne s mojimi princeznami. Dokonca je to aj miesto, kde som začala randiť a mala som svoje prvé trable s chlapmi. Prvé objatia, prvé bozky, výpravy pod tričko... Tie najkrajšie pocity i zatiaľ tie najväčšie sklamania. Ako by som toto všetko mohla vopchať do kufra a dvoch cestoviek?
Čítam si svoje prvé blogy, ktoré som písala ako reakciu na presťahovanie sa do Nitry a prvé mesiace v novej škole, na nové prostredie, internát, nových ľudí. Boli to také krásne postrehy 19-ročnej, ktorá prvýkrát vystrčila päty z domu a musela si kupovať jedlo a hospodáriť tak, aby sa koncom mesiaca nemusela plaziť pred maminou. (To, že pred týždňom som žobrala o 50 eur, nespomenieme...)
Písala som aj o "sprievodcovi", ktorý mi prvé mesiace poukazoval takmer celú Nitru. Ale ešte aj v piataku sa našli miesta, kde som nebola, čím ma prekvapil, čím ma potešil. Raz dávno, dávno mi napísal, že som ako taký malý dar z neba (To sme ešte neboli takí kamaráti. Teraz som už to spomínané "nekultúrne asociálne hovado") Ale dnes to môžem povedať ja s čistým svedomím o ňom. Niekto mi ho poslal, aby sa mi s NR lúčilo hovadsky ťažko...
Týmto antiumeleckým blogom som len chcela zo seba vytriasť to, čo ma ťaží už mesiace. A niekde medzi riadky a písmenká vopchať nádej, že zasa na niečo podobne krásne niekde natrafím.
A hej, Corgoň, aj keď tvoje pivo nemám rada, vedz, že tvoja noha mi šťastie priniesla...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
burn
4. 6.júna 2013 02:22
Jéj!
5
Titiiiit! Neznasam ked sa nachadzam aj v tych tvojich blogoch, kde sa nachadzat nemam, lebo su prilis osobne! Kraaasne!
Napíš svoj komentár