Odchádzala som z domu o pol ôsmej a vrátila som sa o pol siedmej večer. Mala som dve voľné hodiny, ale nestihla som si počas nich ani sadnúť. Obedovala som o piatej poobede. Pol hodinu som debatovala s rodičom môjho žiaka, čo dokáže byť meganáročné, verte mi. Dávajte si pozor na jazyk (a nielen preto, lebo ste slovenčinár), premyslite si každú vetu o jeho ratolesti, 30 minút sa usmievajte alebo chápavo prikyvujte. Ou a ešte sa snažte nemyslieť na obed, ktorý nestíhate.
Včera som sa takmer pohádala so žiakom cez školskú stránku, lebo bol naštartovaný , keďže dostal zlú známku. Nakoniec uznal, že pravdu som mala ja, ale znova musela zaúradovať moja výrečnosť, lebo pubertiaci nevidia nič iné, len neprávosť na nich vykonanú.
Pred niekoľkými dňami som riešila mojich chalanov, ktorí naštvali kolegyňu, dva týždne predtým zasa inú kolegyňu. Dnes na porade mi jemne dávala najavo, že by som im mala dať pokarhanie. Nemyslela som si, že ma niekedy nahnevá, že sa niekto obúva do MOJICH žiakov. A to som dúfala, že som sa za tie 2 roky trocha odosobnila. To som ale nemala vlastnú triedu...
Niekedy ma však vyčerpáva aj samotný príchod do mojej triedy, lebo viem, že musím riešiť stovku vecí, z čoho ja zabudnem 25, žiaci 30, nevyrieši sa 40 a 5 vecí len provizórne. A nesmiem zabudnúť, že počas hodiny prídeme na ďalšiu stovku a v zborovni už kapitulujem. Lenže po kapitulácii mi dôjde, že mám pred sebou ešte ďalšie 4 hodiny, na ktorých musím vyskúšať oneskorencov, napísať písomky, prebrať rýchlo látku, ktorú som nestihla a 10x zopakovať slovo transcendentálnosť.
15 minút pred poradou rýchlo ospravedlňujem hodiny svojich žiakov, tlačím dochádzku a snažím sa nájsť stránku, kde je súhrn ich prospechov. Medzitým na mňa kričí kolegyňa, nech sa prihlásim na jej konto a zapíšem ešte nejaké veci, ktoré ona nevie. Stane sa však zázrak a ja ešte stihnem do seba hodiť polievku, medzitým študujem papiere na poradu a počúvam ďalšiu kolegyňu, ktorá sa práve vrátila zo skúšky. Keď som trocha dezorientovaná, tak namiesto lyžice si vkladám do úst pero, ale to je moja najmenšia starosť.
Dôjdem domov, viečka ledva nadvihnuté. S obrovskými výčitkami svedomia si ľahnem do postele, aby som nepadla na svoj pracovný stôl ako v nedeľu večer. Počas zaspávania myslím na zajtrajšie hodiny, na knihu, ktorú musím prečítať do štvrtka a vytvoriť z nej písomku a zisťujem, že som žiakovi asi zabudla zapísať známku z odpovede. A teraz mám v PC otvorenú ppt prezentáciu, ale vypisujem na Birdz, ako nevládzem. Áno, viem si zadeliť čas. Zajtra vstávam o 6:15 a ja som ešte stále v práci.
Proste nie môj deň...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
paulieevans
26. 1.januára 2016 21:03
Uff, zdá sa že práca učiteľky je poriadne náročná.
2
@paulieevans nie každý deň je takýto. Len občas sa toho nakopí a vtedy naozaj si vkladáš pero do úst namiesto lyžice
4
@karlotiskot dávnejšie som písala sem, ale keďže času je už menej na Birdz, tak tie vtipné príhody (ktorých je neúrekom) píšem na F. - v kratšej verzii. Ja len nechcem, aby ste si mysleli, že každý učiteľ sa len sťažuje. Každý deň ma niekto naštve, ale vždy sa stane niečo, čo to vyrovná. Dnes som sa na všetko vykašľala a pustila 17-ročným rozprávku Mulan. Najviac som si to užívala ja, ale aj učiteľ potrebuje nabiť baterky
5
sometimes there s time for chocolate.. sometimes just to be taken and put in a bed, covered up to chin..
6
Zaujímavý pohľad z 2. strany. O to viac si vážim mojich vyučujúcich z gympla
7
@antifunebracka spôsobil si, že som si znova prečítala tento svoj výlev a došlo mi, že o chvíľu sa to začína zas a s ešte väčšou intenzitou
Napíš svoj komentár