Mám ľudí, ktorí ma ľúbia. A predsa chcem viac. Viac v jednom človeku. Chcem doňho vložiť seba, a tak sa konečne dostať na ďalšiu úroveň. Len to akosi nejde a ja nechápem prečo. Prečo som uviazla na tejto úrovni a trmácam sa ako bez duše. Chodím do čajovne a do školy učiť decká. Kupujem si heinekena a na obed si dám tresku. Teším sa, keď počujem vtáky a plačem, keď zomrie Matej v Anne zo Zeleného domu. O niekoľko mesiacov mám 24 rokov a ja mám pocit, že som mala byť inde. V inej čajovni, s iným pivom, na riadnom obede a pri inom filme.

Mali ste už chvíľku, keď ste si mysleli, že umriete, ak vám niekto nepohladí vlasy? A následne vám nik nepohladil vlasy a vy ste neumreli. Plakali ste? Koľko mojich čiastočiek musí umrieť, aby som bola celistvá? Mojim vlasom chýba, že sa s nimi nik nehrá. Keď sa ich dotýkam sama, akoby som onanovala, len bez pôžitku, ktorý by sa mal dostaviť.

Ďalší hlt, ďalší dotyk.

 Blog
Komentuj
 fotka
matwejo  16. 2. 2013 23:35
to su bezne pocity, heads up, su lonely chlapi, lonely damy, len sa vam musia prekrizit cesty
 fotka
majuri  17. 2. 2013 01:30
Bola chvíľa keď ste mali všetko a predsa vám niečo chýbalo?

Bolo možné cítiť depresiu na hrudi bez toho aby bol človek v depresii?

Je možné nenávidieť sa zato, že pochybujeme niekedy o vlastnom šťastí?
 fotka
dawnisuponus  17. 2. 2013 01:51
Zmen cajovnu, zmen pivo, zmeni sa obed, zmeni sa film, zivot
 fotka
midnightlady  17. 2. 2013 02:20
 fotka
burn  17. 2. 2013 12:16
ale no tak!

 fotka
willbebetter  17. 2. 2013 16:19
Mali ste už chvíľku, keď ste si mysleli, že umriete, ak vám niekto nepohladí vlasy? A následne vám nik nepohladil vlasy a vy ste neumreli. Plakali ste? Koľko mojich čiastočiek musí umrieť, aby som bola celistvá?



aj ked to bolo tazke, neumrela som. som tu, kde som chcela byt a zase zacinam mat pocit ze mam byt tiez niekde inde. to je tak s nami, vecnymi travellermi...ale koniec koncov ta to vsetko posuva niekam dalej.



PS: mamy maju vzdy pravdu. bodka.
 fotka
piotra  17. 2. 2013 16:26
človek by povedal, že ak sa v niečom nájde, že sa mu uľaví. a mne v hrdle narástla nechutná guča. sakra.
 fotka
jessminka  17. 2. 2013 16:39
možno len potrebuješ trošku zmeniť prostredie a prídeš na to, že to čo máš, je to čo si vždy chcela... a keď nie, isto sa nájde niečo lepšie a tieto pocity má každý...
 fotka
lubobs  17. 2. 2013 16:40
niektorí ľudia sa nechutne radi hrajú s vlasmi!
10 
 fotka
grietusha  17. 2. 2013 22:58
pamätáš si na tú konverzáciu o tom, ako sme vraj náročné a výberavé?

vieš, mne sa aj teraz má kto hrať s vlasmi, ale väčšinu času aj tak sama žeriem metaforickú tresku a častejšie sa hrám so srsťou mojej mačky.



tieto predstavy, aj keď bolia, sú vždy sladšie než realita. radšej by som asi bola znova nazývaná výberavou, mám taký pocit.
Napíš svoj komentár