Došiel jej list. Jej adresa, tá druhá ale chýbala. V malej obálke bol úhľadne zložený výstrižok z novín, nedokázala určiť z ktorých. S prekvapením ale zistila, že so zajtrajším dátumom. Pár udalostí, nič veľkého. Nič, kvôli čomu by mala zblednúť a premýšľať, ako sa dostať do Hongkongu za pár hodín a zachrániť dieťa pred pouličným zlodejom, ktorý ho zabije v sebaobrane v prestrelke s policajtmi. Dokonca to bola športová rubrika, ktorá ju ani za mak nezaujímala. Pár výsledkov zo Soči, s ktorými by jej otec mohol vyhrať nejaké peniaze v Niké.

Nahliadla do budúcnosti. Jednej Rusky a jedného Nemca, ale darovanému koňovi... Možno by im mohla zavolať a pokúsiť sa zmeniť chod sveta, toho olympijského. Áno, pomyslela si, ich číslo určite nájdem v Zlatých stránkach. Alebo výstrižok predá a bude slávna, ale to by si mala pohnúť, zajtra už budú mať hodnotu nižšiu ako 10 centov, ak nepreháňa. Čiže zuby darovaného koňa môžu byť zlaté. Toto nás nikdy na literatúre neučili.

Dívala sa na stránku a snažila si nahovoriť, že sa tu deje niečo veľké, niečo mimo jej chápania. Chcela sa rozplývať a blednúť a trhane dýchať a znova sa rozplývať. Mala by zavolať najlepšej kamarátke a hlúpo jej to "vyklábosiť". Kamarátka by jej neverila, a tak by výstrižok odfotila a poslala jej to mailom. Mohla by napísať novelu "Soči zajtrajška". Preteká jej budúcnosť medzi prstami? Niečo by mala robiť.



Zrazu si spomenula, že zabudla kúpiť babke katolícky kalendár z Vojtecha a pocítila výčitky svedomia. Už pred týždňom jej sľúbila, že sa tam staví.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár