Nie vždy so svojimi postavami súhlasil. Občas si vybrali z knižnice knihu, pri ktorej mal sto chutí na nich zvriesknuť, že je to brak. Ale paradoxne ich vtedy miloval najviac. Pre ich jedinečnosť a tvrdohlavosť. Že sa v tých chvíľach len blahosklonne usmejú (niektorí sa odvážia aj na vulgárne gesto) a nedajú sa ním zastrašiť. Na obed si uvaria halušky s makom, ktoré on nenávidí a večer si s priateľmi vypijú čerešňovicu, ktorú on od oslavy svojich osemnástin nemôže ani cítiť.
Jeho postavy sú apatické, vylievajú si srdce ľuďom, ktorí v ich príbehu nepostúpia ďalej. Akoby ich použili a odhodili. Apatické a bezcitné. Prechádzajú sa po školskom areáli a odhadzujú na zem plastové fľaše od bonaquy. Nechajú sa namaľovať spolužiakom, ale portrét len zbežne preletia pohľadom. Trpia astmou, majú celulitídu a chĺpky nad perou. Nikdy nehovoria nič dôležité, ale ľudia prikladajú ich slovám priveľkú váhu.
Jeho postavy sú optimistické, túžia študovať a v živote niečo dosiahnuť. Pokojne sa usmievajú na tých, ktorí ich považujú za bláznov a nežičlivé slová sa od nich odrážajú ako hrach od steny. Po návrate domov sa nezavrú do svojej izby a nenechávajú zo seba opadnúť omietku pretvárky. Žiadna nie je. Majú svoje chvíľky, keď sú smutní a masochisticky si pustia film, v ktorom hlavná hrdinka po deväťdesiatich minútach prehráva boj s rakovinou a umiera, ale nie je to žiadna diagnóza pre psychiatra. Majú jednu nohu dlhšiu ako druhú a každého vyzývajú, aby s nimi súťažili v behu. Dokážu sa pobiť s mladším bratom, ale ak sú na školskom výlete v zahraničí, vždy mu kúpia nejakú drobnosť. Také sú.
Jeho postavy prišli o rodičov, boli znásilnené, ubité, nespravodlivo uväznené a tvrdia, že sú obyčajní ľudia. Cítia sa inak, ale tá inakosť je pre nich už normálna. Niektoré mávajú nočné mory, niektoré sa cez ne už preniesli. Niektoré z toho nerobia vedu a v noci samé prejdú cez námestie až k svojmu bytu. Majú predplatené noviny a v bare točia pivom v pohári. Majú nádherné telá, ale túžia po anomáliách. Maľujú si nechty na červeno, pretože sa im to páči a nie preto, aby pretreli jednu farbu druhou. Doprajú si luxus neobzrieť sa, keď začujú neznámy zvuk a snívať o kolegovi z práce, keď je ticho.
Jeho postavy čítajú romantické príbehy a hanbia sa za to. Raz za čas obhajujú tento typ literatúry, ale ak sa ich niekto spýta, čo práve čítajú, bez váhania odvetia, že Deväť poviedok od Salingera. Trpia nadmerným ochlpením a nadmerným potením a keď sa niekto dotkne ich členka alebo lýtka, premáha ich panika. Chcú mať väčšie prsia a väčšie svaly, ale ak sú s priateľmi, na všetko zabúdajú. Nazvú sa zakomplexovanými chudákmi, ale v skutočnosti vedia, že majú rady svoje chĺpky a pot stekajúci po ich tele. Večer si sadnú k románu a povedia si, že nie sú dokonalí.
Má rád svoje postavy. Nie s každou si tyká, ale každú rešpektuje a cíti k nej niečo osobité. Asi by mal vedieť, kam sa podejú, keď zahnú za roh, ale toľko príbehov by možno neuniesol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár