"Nazval ma madam a ja som sa strašne rozosmiala," spomínala. "Bolo to dávno, to áno, ale bola som mladá dievka z dediny. Z dediny!" smiala sa. "Vy mladí si myslíte, že sme vyrastali s opicami. Ale aby som bola spravodlivá, to isté si myslíme my o vás."
Postavila sa z tvrdej stoličky, na ktorej sedela a pomaly sa premiestnila k oknu. Nedívala sa von, ale dovnútra, hoci to tak nevyzeralo. Možno videla svojho manžela, ako pred ňou stojí s úsmevom od ucha k uchu a počuje to nezvyčajné oslovenie.
"Bol úplne vážny," prehovorila. "Sledoval ma už dlhšiu dobu, všimla som si to, nebola som hlúpa hus, nemyslite si." Oboma rukami si prečesela prešedivelé vlasy a v tom jednoduchom pohybe bolo niečo tak grandiózne, až sa mi zasekol dych. Táto žena bola pred rokmi krásna. A dnes je priam nádherná.
"Zasmiala som sa tomu, ale hneď som zvážnela, lebo som si uvedomila, že to povedal on. Bol to chlapec, ktorý... vedel čo chce."
"A on chcel vás."
"Pochopila som to v tom momente."
"Čo bolo potom?"
"V knihách sa dočítate, ako všetko stíchne. Ja som si však nepočula ani vlastné myšlienky. Pretože... som počula len tie jeho." Zrazu sa ku mne otočila a rozžiarila sa: "A verte mi, bol to riadny chaos."
"Čo ste počuli?"
"Najprv to boli len slová, slová v rýchlom slede. Niektoré som ani nestihla zachytiť. Ako keby som sa dívala do zrkadla, všetky opisovali mňa. Potom nastal zlom, Zrazu to neboli slová o mne..."
"... ale pre vás."
Úzke pery sa jej roztiahli a táto šesťdesiatsedemročná madam vyzerala na svojich devätnásť. Vedela, čo chce. A ja som jej z ničoho nič začal závidieť. Ten hluk.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.