Výsledkom môjho prístupu je, že keď pohár pretečie, som frustrovaná a preplnená a sála zo mňa napätie. Včera som sa potešila červeným lakom na nechty a dnes som sa v práci cítila pekná. Napätie opadlo a býk sa paradoxne upokojil. Ešte nikdy som nemala červené nechty. Pochopí to len ten, ktorý má strach robiť aj malé krôčky a kompromisy sú jeho život. A červená nie je v žiadnom prípade kompromis! Je to malý krok pre ľudstvo, ale veľký krok pre Tituš.
Nedávno som zistila ďalší zaujímavý fakt. To, že neznášam svoju vychudnutosť, viem dávno, ale to, že ľúbim svoju jazvu na ukazováku, to ma trocha vykoľajilo. Páči sa mi jej symetrickosť, obyčajnosť a statickosť. Že sa nikam neponáhľa a že som vďaka nej iná. Že ju môžem pohladiť a neukážem tým slabosť. Som ako Harry Potter, sakra!
Človek často hromží na jazvy, ktoré utŕži, ale napriek tomu si väčšinu z nich chová v bavlnke a nedá na ne dopustiť. Sú ako trofeje alebo ako tie neónové farebné samolepiace papieriky, ktoré nám pripomínajú, na čo nesmieme zabudnúť: písomky, diktát, učebnice pre kolegyňu, Hviezdoslavov Kubín, paradajky, uhorka, káva, syr, Bocatiova, Bratislava alebo Plzeň.
Modlíme sa, aby boľačky zmizli, aby sme sa vyliečili, aby to prestalo páliť a svrbieť. A keď to prestane páliť a pocítime len jemné šteklenie, zrazu nám to chýba a my sa nechápavo obzeráme a nechápeme, prečo sa cítime inak. Jazvy chýbajú. Možno ak nás niečo bolí, sme viac v strehu a podliehame klamu "jeden bôľ a dosť". Keď však zavládne bezvetrie, čakáme na to, kedy príde búrka.
Raz som do jedného blogu napísala vetu (vytrhnutá z kontextu): "Život bez nohy nie je poskakovanie ružovou záhradou." Tak si radšej sadnem a nalakujem si nechty. Lebo tá ružová jazvička a hriešne červená farba sú proste sexi!
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
phantasia
19. 2.febuára 2014 23:14
titusik píše sexi blogy!
Napíš svoj komentár