Si zvedavá, kto si bude pamätať, o čom sa teraz rozprávate. Kam sa vyparia slová a kam myšlienky. Do osobitných kýblikov alebo na palety a niekto z nich namaľuje nový svet. Ale ako sa to k nim dostane? Nič si nespravila, nevytvorila, nikam si ich nevtesnala, neodliala do sadry.

Prechádzaš sa a predsa stojíš a potíš farby na palety. Meníš konzistenciu dvier a riediš vzduch. Usvedčuješ zárubne a si nevšímavá k prahom. Bolesti. Maľuješ steny podľa nálady a ako chameleón s nimi splývaš. Nevieš či si sama sebou a či stenou. Zelenou ako nádej alebo čiernou ako obloha bez hviezd. Nevynikáš, rozkvitáš dovnútra.

Dovnútra, kde nik nevidí, o čom sa zhovárate. Kvety polozla a kvety polodobra. Kvety odeté do farieb z tvojej palety. Už vieš, kam sa podejú tvoje slová a tvoje myšlienky?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
piotra  26. 1. 2013 15:04
naštrbilo to čosi vo mne.
Napíš svoj komentár