Popoluška vo Vlkolínci a iné strasti

- Na čo myslíš?
- Poviem ti to, ale ak sa budeš smiať, odídem a už ma nikdy neuvidíš.
- Žeby to bolo také jednoduché...?
- Idiot.

Nie je dôležité, na čo myslela. Dobre..., je to dôležité, a preto sa to nedozviete. Nie je dôležité ani to, že dokázala silou vôle „zlepovať“ črepiny. Len sklenené. Keď mala deväť rokov, rozbila hlinenú misku v skanzene na školskom výlete. Dúfala, že sa vyhne problémom. Nevyhla. Bola len prekvapená a nahnevaná, že jej schopnosti majú také triviálne hranice. Siahali len do Vlkolínca.

- Keby si mohol mať nejakú super schopnosť, akú by si si vybral?
- Nachádzať stratené ponožky z páru.
- Ja by som uprednostnila vlásenky.

Stratila niečo, alebo to možno našla. Nebola si celkom istá, do ktorej škatule to patrí, tak na ňu napísala len „stuff“.

- Nechcem romantika.
- Takže... obyčajný luster namiesto sviečok? Musím sa vzdať aj splnu?
- Ak budeš zavýjať, tak nemusíš.
- Zavýjať viem dobre.
- Kde si sa to naučil?
- Od mamy.

Pred 5 mesiacmi si pripadala ako Popoluška, ktorá stretla Princa. Po 2 mesiacoch si všimla, že jej niekto podstrčil zlý scenár a ona prišla na nesprávny ples v trápne cukríkovo-ružových šatách s výstrihom, z ktorého vykúkali vypchávky. Hanbila sa.

- Padá hviezda, môžeš si niečo želať.
- Cítiš nejakú zmenu?
- Hmm. Nie, prečo?
- Koľkí z nás si v tejto chvíli niečo zaželali? Možno státisíce. Toľko energie a my nič necítime?
- Možno je to ako s niektorými liekmi. Musíš si ich vziať pred jedlom a účinok sa dostaví až po čase.
- Pozývaš ma na večeru?

Vedela, čo by si priala pred mesiacmi. Potom prišli holuby, šošovicová polievka, Princ, Rozárka, ples... a želala si zdravie, aby boli T&J šťastní, aby si našiel prácu... Dôležité veci. A dnes sa pýta, ako dlho vydrží človek neželať si niečo pre seba. Do svojej škatule.

- Chutilo?
- Bolo to výborné.
- A cítiš už niečo?
- Keďže som celiatička, tak určite.

 Vymyslený príbeh

9 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu