Nejde len o prvé pracovné pohovory, prvé odmietnutia, o moju prvú prácu, prvú výplatnú pásku, prvé doučovanie, prvé nakupovanie svadobných šiat (pre kamošku), prvé auto (evidencia na úrade práce už do tohto TOP listu nepatrí, keďže som sa bola opakovane registrovať na dva mesiace v pondelok)... Včera som prvýkrát nahlas vyslovila "môj priateľ" a cítila sa pri tom už len trocha divne. V piatok som bola prvýkrát na rally a v sobotu večer na obecných dňoch prvýkrát odznela veta "Nikola has a boyfriend".
Zrazu je tu niekto, kto sa o mňa stará a s hrdosťou ma predstavuje: "Toto je moja Nika." Má ma tak rád, až mi je to divné, veď nie som ničím výnimočná. Na druhej strane stojí moja mama, ktorá ma má ešte radšej a predsa túto "malú" zmenu v mojom živote ignoruje. On hovorí, aby som sa tým netrápila, že teraz sme dôležití MY. Ale ako sa môžem naplno tešiť, keď mi ten vzťah momentálne pripadá ako kvet v skleníku? Bol by úplne odrezaný od reality, ak by som sa už nestretla s jeho otcom, jeho známymi a keby mi moja najlepšia kamoška ako reakciu neposlala SMS: "Aaaaaaaaaaaaaaaaa...." Ale môj svet tvorí hlavne moja rodina, a predsa sa tvária, že to nie je nič vážne... Je to moje zatiaľ najdôležitejšie "prvýkrát".
Ešte keď sme neboli spolu oficiálne, stretli sme párkrát v meste 2 moje žiačky. Rozosmiala ma tá situácia. Pár dní dokázala držať jazyk za zubami, lebo si bola vedomá, že v tej chvíli sa ulievala zo školy. Tak sme len trpezlivo vyčkávali. Hrádza sa pretrhla asi o týždeň, keď na mňa začala žmurkať počas hodiny, ďalší deň sa spýtala, či to bol môj priateľ, o pár dní sa ma ďalšia žiačka spýtala na priateľa a netrvalo dlho a žiak a žiačka č.4 už vyzvedali, či si beriem na svadbu mojej kamarátky partnera. Toť o súkromnom živote mladého učiteľa v meste.
A len tak mimochodom, ak by ste chceli vedieť AKO veľmi ma má rád, tak vám poviem, že kvôli mne číta knihu, hoci, jemne povedané, nie je to jeho obľúbený šport! Ale aby som nebola za "prísnu učiteľku" vo vzťahu, podotýkam, že aj ja som šla na rally (jeho šport), hoci v aute ledva nájdem motor a neviem, kde sa prepínajú diaľkové svetlá. Vysvetľoval mi, prečo tie autá tak "prdia", ryčia a prskajú ako petardy a prečo im z výfukov šľahajú plamene (Ako si vycvičiť draka 3). Páčilo sa mi to, ale ako najväčšie plus hodnotím to, že ak niekto v mojej prítomnosti pustí "špióna", poviem len: "To ste ešte neboli na rally!"
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
artusios
3. 7.júla 2014 14:55
Nebol som.
Napíš svoj komentár