A dokázal jesť igelitové vrecúška. Nielen to! Tak si na ne zvykol, že jeho telo už inú potravu takmer ani neprijímalo. Kde-tu si vrecúško posolil alebo okorenil, vo sviatočné dni si k nemu urobil zeleninový šalát, na Vianoce si ich pokvapkal medom a vytlačil na ne cesnak a na narodeniny mu ich dcéra zapiekla do čokoládovej torty. Spočiatku trocha schudol, ale už po krátkom čase nabral späť svoju stratenú hmotnosť a dokonca začal priberať. Synova známa bola dietologička a s jej pomocou našiel optimálne množstvo igelitových vrecúšok, ktoré mohol skonzumovať.
Patril medzi tých šťastných ľudí, ktorí mohli jesť to, čo im najviac chutilo takmer bez vedľajších účinkov. Jediné negatívum bolo, že ich nevylučoval. Vyšetrenie ukázalo, že sa vrecúška nejakým zvláštnym spôsobom dostanú zo žalúdka a ukladajú sa na povrch ostatných orgánov alebo obaľujú rebrá, celý hrudný kôš a ostatné kosti v tele. Keď sa to dozvedel, rozhodol sa, že ak má raz zomrieť preplnením igelitovými vrecúškami, nech je to aspoň pekná smrť. Odvtedy dbá na pestrosť svojej stravy a nakupuje farebné vrecúška od výmyslu sveta. Raz si z neho na Vianoce vnuk vystrelil, keď do nového svetra zabalil igelitovú tašku s nádhernými vianočnými ornamentmi.
Ďalšia výhoda bola v tom, že keď zistil, že jeho nechty na nohách začínajú naberať červený a modrý nádych, začal upratovať byt. Nechcel svojej rodine spôsobiť veľa starostí. Keď sa mu nechty na rukách zafarbili na ružovo, zašiel do banky. Objemovo sa trocha zväčšil, a tak zašiel za správcom bytovky. Keď sa mu už celý svet zdal ako keby padol do dúhy, zavolal synovi i dcére.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
jin15
30. 1.januára 2013 01:05
Ty vieš tak pekne písať
2
Musím myslieť na toho prežralca z taxitdermie čo spapal 570 čokoládok za hodinu aj so staniolovým obalom a všetko sa mu bachor vstrebal.
Napíš svoj komentár