Bol jediný, ktorý sa svojimi listami neobracal k slnku. Zrodila ho sova Thula, možno preto. Mal vždy dve stránky. Dával i bral, ale i liečil a zabíjal. Možno by naňho bola Thula hrdá, ktovie.

Si v byte a túžiš, aby odišla. Máš chuť si odlomiť dva svoje konáriky listov, vložiť ich do litra suchého bieleho vína, fľašu zakopať do zeme a po troch mesiacoch ju vybrať a byť vyliečený. Ublížil si si a teraz sa chceš uzdraviť. Pil by si dva poháriky denne a prestal by si tancovať. A možno aj vykašliavať krv. Si beznádejný prípad, ktorý sa len množí a množí, stiahne sa, aby sa znova množil. Tvoje biele plody sa smejú na zaľúbených a oni si to vysvetľujú nesprávne. Začnú sa bozkávať a veria v tradíciu.

Som od strachu celý bez seba a čakám na elixír, ktorý by ma nemusel bolieť. Ktorý by nebol z mojich listov, ale z kvetov niekoho iného. Alebo nátierka z cesnaku, ktorý zasadím pri prvom jarnom splne. Uvoľnia sa mi dýchacie cesty a budem môcť z plných pľúc zavolať na svoju vlastnú Thulu.

 Blog
Komentuj
 fotka
piotra  15. 2. 2013 23:14
a Tit by mala písať častejšie.
Napíš svoj komentár