Sú vety, ktoré od minulého leta proste nevyslovím. Hlavne nie namočené do hnevu a obalené v pomletom výsmechu. Jednoducho nerobím z nich risky! Nič konzumné. Držím diétu od týchto slov a viet. Pretože niečo sa stalo a už pomenovanie tejto situácie nemôžete použiť hocikde. Stáva sa tak špecifickým ako kolotoče v Meste svetiel.
O mesiac na to sa opäť niečo udialo. A znova sa tým vygumovala jeho viacvýznamovosť.
O rok som získala ďalšiu skúsenosť a ja sa stále zháčim, keď mám chuť vysloviť vetu: ".......!"
Ak to takto bude pokračovať, ku koncu života sa celá moja slovná zásoba presunie na perifériu a ja budem v jej jadre sedieť bez slov, osamotená, ticho. Možno slová konečne prestanú zraňovať a človek sa v tom tichu nájde.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lubobs
24. 10.októbra 2012 23:31
mám ten pocit, ale uvidíme..
3
ale ba, vzdy hovor to, co mas na srdci. a dal by som si dobry rizek, nemat tak rozvrtane zuby
Napíš svoj komentár