V stredu ráno praxovali študenti v kuchyni i v jedálni podobne ako deň predtým. Pán Juríček sa hneval, nakoľko znova zmizlo veľké množstvo mäsa:
„Tak toto je už príliš. Včera som osobne skontroloval dodávku mäsa na nastávajúce dni a dnes už znova chýba niekoľko kíl hovädzieho. Musel ho zobrať pravdepodobne jedine skladník.“
„To určite,“ šepkala kuchárka Vadíková Krisovi a Samovi. „Priznaj sa ty tlstý debil, že ho kradneš ty. Zlodej kričí, chyťte zlodeja.“
„Moment, pán Ondrejička,“ ukázal šéfkuchár prstom na zamestnanca. „Vy ste ráno boli v sklade a doniesli ste odtiaľ mäso. Potom ste ho umývali a dávali rozmraziť. Takže aj vy ste ho mohli ukradnúť.“
„Ja som nezobral ani kúsok mäsa pán Juríček,“ obhajoval sa pán Ondrejička.
„Hneď ako zistím, kto to kradne, okamžite bude vyhodený,“ pohrozil pán Juríček. Šéfkuchár dal Samovi a Krisovi za úlohu nakrájať mäso. Kúsok od nich umývali Anton a Miro stoly, lebo čistiace a pomocné práce boli, pravdepodobne, jediné roboty, ktoré dokázali uspokojivo vykonávať. Samo sa otočil k Antonovi:
„Počuj gay, Alena našla včera vo vrecku tvoju peňaženku. Tu máš,“ hodil Antonovi jeho peňaženku. „Niekto nejako včera zamenil vaše peňaženky, netuším kto. Ak si to nebol ty, tak potom sorry, že som ťa včera zbil.“ Anton pozrel do peňaženky:
„Zmizlo mi z nej tridsať eur,“ konštatoval sklamane.
„Aj Alene z jej peňaženky niekto zobral peniaze a vymenil ju s tvojou,“ oznámil Samo.
„Kto bol v pondelok u vás na izbe? Kto mohol vaše peňaženky vymeniť?“ čudoval sa Kris.
„Keď sme sa vrátili z diskotéky, boli sme tam s Marekom. Potom prišli na návštevu Luboš a Majo. S nimi sme si zahrali poker.“
„E-ešte p-p-prišiel aj P-P-Peter,“ pripomenul Antonovi Miro.
„Aha, jasne, ten si chcel požičať peniaze od Mareka, ale nepožičal mu,“ spomenul si Anton.
„Hm, tak žeby to bol Peter?“ rozmýšľal Kris. „Pýtal si od Mareka peniaze, ten mu nedal, tak nenápadne zobral tebe a Mirovi peňaženku a ukradol peniaze? Potom nejako prišiel k babám tak, že by ho nevideli a zamenil Antonovu a Aleninu peňaženku? To je sprostosť,“ pokrútil hlavou Kris.
„Au, doriti!“ zastonal Samo, pretože sa porezal pri porcovaní mäsa do prsta. Kris sa pozrel ku svojmu kamarátovi. Samovi začala prudko tiecť krv z neho. Ostatní žiaci si to nevšímali, nakoľko sa v plnej miere venovali svojej práci. Kuchár, ktorý stál vedľa Sama si všimol jeho zranenie a oblízal mu krv z prsta.
„To čo ste urobili?“ pozeral nechápavo Samo. „Veď vy ste mi oblízali krvavý prst.“
Žiaci a pracovníci, ktorí boli nablízko sa s prekvapeným výrazom na tvári otočili k nim.
„Nie, neoblízal,“ vyhováral sa kuchár.
„Ale áno, Samo a ja sme vás videli,“ potvrdil Samove reči Kris. Keďže to nevidel okrem Sama a Krisa nikto iný, tak im ostatní vrátane pána Juríčka neverili. Prax inak prebiehala bez problémov. Po obede sa Samo, Kris a Matúš dohodli, že pôjdu pozrieť do fitnescentra vedľa hotela. Posilňovňa bola dobre vybavená. Boli tam stroje na precvičenie každej svalovej partie, tri stacionárne bicykle, jeden bežecký trenažér a v susednej miestnosti bol dokonca i boxovací mech. Na úvod vyskúšali robiť zhyby na hrazde, to je užitočný cvik na rozcvičku. Sama potešilo, keď sa mu podarilo zdvihnúť sa dvanásťkrát po sebe na hrazde, to sa nepodarilo ani Matúšovi, ktorý chodieva cvičiť každý deň. Kris sa zdvihol iba štyrikrát, lebo nebol veľmi zvyknutý cvičiť.
„Zaujímalo by ma, kto je tým zlodejom,“ prehovoril Samo. „Celé je to zvláštne. Ako mohol niekto zameniť Alene a Antonovi peňaženky bez toho, že by to vedeli. Pravdepodobne sa musel dostať k nim na izbu a tak tie peňaženky vymeniť. Ale oni na izbe boli, to by museli vidieť.“
„Možno to urobil, keď spali,“ povedal Matúš, ktorý si ľahol na lavičku a dával osemnásť kilogramov na výtlaky.
„Ale aj to je sprostosť,“ napadlo Krisa. „Myslíte si, že zlodej vtrhol v noci k babám alebo k chalanom na izbu, vybral im z vrecka nohavíc peňaženky, vymenil ich a odišiel? To by sa určite museli zobudiť tí, čo boli na izbe a videli by to.“
„To je zrejme tiež pravda,“ súhlasil Samo a ľahol si na lavičku, keď Matúš docvičil. On vytláčal pätnásť kilogramov.
„Možno to nemusel byť len jeden páchateľ,“ uvažoval Kris. „Podľa mňa to musel určite byť niekto, kto je s nimi na izbe. Nejaká spolubývajúca ukradla Alene peňaženku, lebo tá videla, kam si pred spaním Ala dala svoje veci. Keď ostatné zaspali, tak peňaženku zobrala. Nemusela nič prehľadávať, vedela presne, kde peňaženka je, tak nenarobila ani hluk. A Antonovi ukradol peňaženku nejaký chalan a on bol so zlodejkou dohodnutý. Peniaze si asi rozdelili.“
„Kris, skús aj ty, koľko dáš,“ povzbudzoval Krisa Matúš, keď Samo dokončil sériu.
„Nie, ja nechcem.“
„No tak, nehanbi sa, my ti dopomôžeme,“ prehováral ho Matúš. Kris si naložil iba desať kilogramov. Podarilo sa mu vytlačiť trikrát, potom mu už nešlo.
„Nevadí, ak budeš chodievať cvičiť častejšie, zlepšíš sa,“ upokojoval ho Matúš. Uvideli, ako do posilňovne prišli Martin, Juro a Peter. Kráľovič sa ako zvyčajne predvádzal. Ukazoval, že dokáže udvihnúť najviac.
„Ale čo gambleri cvičia,“ posmieval sa Samovi a Krisovi. „Dajte si pozor, aby vás to nezlomilo.“
„Keď môžu feťáci, tak môžeme aj my,“ odsekol mu na to Samo.
„Ha, pozerajte na toto,“ Kráľovič dal dolu všetky kotúče z tyče a ľahol si na lavičku. „Juro, sadni si na tyč.“
„Kráľo, tebe šibe. To nemyslíš vážne.“
„Sadni, uvidíš,“ trval na svojom Kráľovič. Juro si sadol na tyč a Martin vytlačil tyč aj s ním.
„To si nahrám,“ povedal Peter a vytiahol z vrecka mobil.
„Daj to potom na youtube,“ rozhodol sa Martin. Samo pokrútil hlavou:
„Si naozaj dobrý, to uznávam,“ prikývol Samo, keď videl, že Martin dokázal vytlačiť tyč s Jurom desaťkrát. „Len sa správaš ako totálny idiot, v tom je tvoj problém,“ dokončil vetu.
„Viem sa postarať o to, čo je najlepšie pre mňa. Nikoho nepotrebujem, vystačím si sám vo všetkom,“ vystatoval sa Martin.
„A ubližuješ pri tom mnohým naokolo, tú krádež v parku minulý týždeň v stredu ti nikdy nezabudnem,“ hneval sa na neho Samo.
„Nemáš byť taký idiot, Novák,“ pridal sa do rozhovoru Juro. Samo nechcel vyvolať ďalší konflikt, tak to radšej ďalej neriešil. Kráľovič, Juro a Peter odišli do vedľajšej miestnosti k boxovaciemu mechu a Samo s Matúšom a Krisom pokračovali v cvičení s jednoručkami.
„Neviem, ako je možné, že ho mnohí vnímajú ako hrdinu, veď je iba bezcitný, samoľúby narcis,“ krútil hlavou Samo.
„Ja som videl, ako mu mnohí chalani zo školy a zo sídliska nadávajú, hádajú sa s ním, ale súčasne ho rešpektujú a poslúchajú,“ poukázal na protiklad Matúš a podal desaťkilové jednoručky Samovi.
„To by ale znamenalo, že oni sami nevedia, čo chcú, lebo to je protirečenie, nie?“ spýtal sa Kris. „Ak tvrdia, že je feťák a idiot a súčasne ho nasledujú, tak súčasne tým nepriamom potvrdzujú, že byť idiotom je dobré. To je totálna hlúposť, nemyslíte?“
„Mne to tiež pripadá choré, ale smutné je, že to robia mnohí v škole,“ konštatoval Matúš. „Aj ja by som si skúsil boxovať do mecha,“ rozhodol sa. Matúš s Krisom a Samom prišli pozrieť, ako Martin, Juro a Peter nacvičujú box.
„Musíte byť rýchli, presní. Naučte sa predvídať, o čo sa protivník v pokúša,“ vysvetľoval Kráľovič, keď sa mu podarilo rukami vykryť Jurove útoky. „Vidíš Juro? Mňa nedokážeš prekvapiť. Keď Juro znova zaútočil, Martin mu schytil ruku, vykrútil a prehodil ho cez seba na chrbát. „Ha, kto je tu boss? Na mňa nemáte obaja,“ vysmieval sa Petrovi a Jurovi.
„Poď skúsiť so mnou,“ navrhol mu Matúš. Matúš bol dosť obratný a pre Kráľoviča predstavoval mocného súpera. Po chvíli však Martin predsa porazil aj jeho jedným presným kopom do tváre. Dve hodiny cvičenia v posilňovni vyšťavili Krisa, Sama a Matúša natoľko, že hneď ako sa vrátili na izbu, zvalili sa na svoje postele. Keď hodiny na obrazovke Samovho notebooku ukazovali pol ôsmej, Samo sa otočil ku Krisovi:
„Už je čas, poď Kris, urobíme to, ako sme sa dohodli. Pokúsme sa rozlúštiť záhadu strácajúceho sa mäsa.“
Obaja vošli do jedálne a objednali si kofolu a vyprážaný syr. Rýchlo dojedli a zaplatili, potom schovali do dvoch kabínok na wc. Keď o ôsmej Samo videl, že odišli všetci hostia, tak rýchlo vyliezli z wc a schovali sa do veľkej skrine pod barovým pultom v jedálni. Keď okolo pol deviatej personál upratal jedáleň a kuchyňu, vyšli von a zamkli dvere do jedálne. Samo s Krisom pootvorili dvere na skrini, aby počuli, keby niekto vošiel do miestnosti. Po deviatej sa dvere otvorili a ako Samo predpokladal, dnu vošiel pán Juríček. Vytiahol veľký zväzok kľúčov a zamkol za sebou dvere. Prešiel na druhú stranu miestnosti a iným kľúčom otvoril kuchyňu a nechal za sebou pootvorené dvere. Samo s Krisom po špičkách so zatajeným dychom vošli do kuchyne. Videli, že na druhej strane veľkej miestnosti sú do skladu dvere otvorené.
„Schovajme sa pod dresy,“ rozhodol Samo. Obaja sa ukryli pod kuchynské dresy a ich pohľad smeroval ku skladu. V sklade pobudol šéfkuchár približne pätnásť minút, no potom vyšiel von s plnou igelitovou taškou, z ktorej mu trčali párky. Samo neveriacky krútil hlavou. Tak je to pravda, naozaj je šéfkuchár tým záhadným zlodejom mäsa. Juríček za sebou zamkol sklad a vyšiel z kuchyne. Počuli, ako zámok zacvakol.
„Zamkol ich, nepočul si?“ pripomenul Kris, keď Samo schytil kľučku. „Ako sa dostaneme von?“
„Musíme preliezť cez okno,“ dostal nápad Samo. Otvoril okno a nakoľko boli na prízemí, tak bez problémov vyskočili a schovali sa za roh hotela.
„Vráťme sa späť, už aspoň vieme, kto je tým zlodejom,“ povedal Kris. „Za stromy!“ potichu, ale rázne povedal Samovi. Obidvaja vystrašene utiekli za najbližšie stromy. Uvideli, ako sa kúsok od okien do kuchyne otvoril núdzový východ a z neho vyšiel pán Juríček s igelitkou. Sledovali, kam má tento tučný zlodej namierené, keď s lupom vošiel do lesa. Samo s Krisom potichu kráčali niekoľko metrov za ním. Šéfkuchár prišiel na chodník, po ktorom sa v pondelok večer prechádzali Samo, Kris, Matúš a baby. Ako tak kráčali hlbšie do lesa, Samo tušil, kam má zákerný zlodej namierené. Nemýlil sa. Juríček rozsvietil pred sebou baterkou a po chvíli prišiel k záhadnej jaskyni, ktorú tiež v pondelok na prechádzke videli. Šéfkuchár zliezol malým otvorom dnu.
„Tam za ním nejdem,“ rozhodne prehlásil Kris.
„Ani ja, vráťme sa do hotela, zajtra to povieme Blaškovi,“ povedal Samo. Rýchlo sa vrátili z lesa, no pred hotelom ich čakalo ďalšie nečakané prekvapenie. Uvideli tenkú vysokú postavu pyšne si vykračovať s rukami vo vreckách po chodníku vedúcom z hotela na parkovisko. Tá chôdza bola Samovi dobre známa. Bol to Kráľovič. Podišiel k čiernemu bavoráku na parkovisku. Z neho vystúpil široký mohutný muž s vyholenou hlavou v čiernej koženej bunde. Samo sa zľakol, keď si uvedomil, že vypadá ako mafián. Samo s Krisom z diaľky sledovali, ako tomuto drsnému mužovi dal Kráľovič niekoľko papierov, pravdepodobne bankoviek, za ktoré mu dotyčný dal zopár malých sáčkov. O minútu čierne auto odišlo preč a Kráľovič zamieril k preliezkam, ktoré boli v areáli hotela. Samo a Kris videli, že na preliezke sedí päť ďalších postáv. Kráľovič podišiel k nim a keď boli otočení na druhú stranu, tak sa k nim Samo a Kris potichu priblížili. Zistili, že tí zvyšní sú Juro, Peter, Marek a dvaja chalani, čo študujú za čašníkov. Samo s Krisom sa schovali za stromy kúsok od nich a počúvali:
„...čo sa bojíš ty debil, nikto to nezistí,“ nervózne hovoril Kráľovič fajčiac marihuanovu cigaretu. „Nemajú tu na to prístroje, nemôžu ti nič dokázať, ak ťa priamo neprichytia s trávou.“
„Dám ti dvadsať Martin.“ Peter dal Kráľovičovi dvadsať eur, za čo dostal dva sáčky. „Zobral som tomu reterdovi peňaženku, keď som bol u vás na izbe na návšteve. „Jemu to aj tak nikdy nedôjde, tak nás to nemusí trápiť.“ Takže Peter ukradol Mirovi peňaženku, pomyslel si Samo. Niekedy je možno dobré odpočúvať tajné rozhovory. Z toho možno usudzovať, že on je súčasne aj tým zlodejom, ktorý zamenil Aleninu a Antonovu peňaženku a zobral im peniaze.
„Toto mám odložené pre baby,“ ukázal Kráľovič niekoľko sáčkov, ktoré si odložil do vrecka.
„Kráľo, za toto mi niečo nedáš?“ ukázal jeden z čašníkov študentov Martinovi retiazku. „Vzal som ju cez víkend zo stola matke.“
„Tebe šibe Jakub! Ty okrádaš vlastnú matku?“ pohoršoval sa nad ním Peter. „Rodičov by som neokradol nikdy.“
„Rodičov si váž, pokiaľ ich máš,“ napomínal chalana Juro.
„Čo tým myslíš?“ nechápal Jakub. Samo videl, že Juro sa tváril, akoby nechcel odpovedať.
„Umrela mi, už žijem iba s otcom,“ odvetil napokon Juro.
„Poznám ten pocit,“ upokojil ho Peter. „Moji sú rozvedení a žijem iba s matkou. Tá je nezamestnaná, iba občas brigáduje.“
„Ja zase žijem len s otcom, ale on kašle na mňa,“ rozprával Marek. „Nestará sa o mňa. Zaujíma ho iba jeho práca. Celé dni aj víkendy pracuje a mne nevenuje čas. Ale dáva mi toľko peňazí, koľko chcem.“
„Ale kašlite už na takéto sprostosti o rodine,“ nadával Kráľovič. „Starajte sa každý len sám o seba. Ak ste silní, tak si vystačíte sami. Ja vyrastám na ulici už od desiatich rokov a vždy som si poradil s problémami sám. Rodičov nepočúvam už od detstva.“ Postavil sa na preliezku a začal rapovať:
„Život je boj o to, kto je lepší,
raz svieti slnko, raz zase prší.
Buď si tiger, alebo zbabelá myš,
najsilnejší vyhráva to si píš.“
„Presne tak, Kráľo,“ súhlasil Juro. „Inak, mám tu tie proteíny a nesiem aj gainer,“ vytiahol z ruksaku dve plastové nádoby.
„Ty predávaš proteíny?“ čudoval sa Jakub.
„Presne tak, najlepší kamoš môjho otca vlastní na predmestí posilňovňu, tak to máme od neho.“
„Jeden mám ešte pre Richtároviča,“ oznamoval kamošom Martin. Sama táto informácia veľmi šokovala. Syn multimilionára kupuje od Kráľoviča drogy? Na čo? O ňom by si nikdy nebol pomyslel, že má na to dôvod.
„Poďme späť do hotela, túto noc sme sa už dozvedeli dosť,“ rozhodol sa Samo. Spolu s najlepším kamarátom sa vrátili na izbu a cestou Samo dôkladne premýšľal nad tým, čo s Krisom zistili. Ani nevie, čo je horšie, či šéfkuchár, ktorý kradne zo skladu mäso a odnáša ho do malej jaskyne ukrytej v lese, alebo agresívny spolužiak, ktorý kupuje od mafiánov drogy a predáva ich v škole.
„Už vieme, že Peter ukradol Mirovi peňaženku a asi teda aj vymenil Antonovi a Alene,“ dedukoval Samo. „Najradšej by som aj jemu rozbil hubu.“
„Je to hrozné, že kradne, ale spomeň si, že keď ťa v stredu v parku Kráľovič zbil, tak ti práve Peter pomohol.“
„To je pravda, zadarmo mi zohnal tento mobil,“ vytiahol Samo z vrecka mobil, „keď mi môj Kráľovič vzal.“
„Mali by sme to niekomu povedať, čo sme teraz zistili Samo,“ navrhol Kris.
„Tiež si myslím, ale nesmieme konať unáhlene,“ upozornil Samo.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár