V pondelok ráno sa Samo prebúdzal s radostným pocitom v srdci, že nemusí ísť po obede drieť do kuchyne, nakoľko im Blaško dovolil namiesto toho pracovať pre firmu Newtimescomp. Stačí, keď niekoľko minút venujú aktualizovaniu stránky firmy Newtimescomp a inak si môžu robiť v hoteli, čo chcú.
„Dobré ráno, čo budeme robiť? Tento týždeň má zase naša polovica triedy prax po obede. Do obeda máme voľno,“ spýtal sa Samo.
„Poďme do posilňovne,“ navrhol Matúš. „Poď aj ty Kris, mal by si zosilnieť.“
„Ua – a...Nechce sa mi, ja budem radšej robiť s compom,“ zíval Kris.
„Remenár, veď teba by to zlomilo,“ podpichoval ho Juro.
„Ale poď Kris,“ prehováral ho Samo. „Stránku firmy Newtimescomp môžeme aktualizovať aj po obede, keďže Blaško vravel, že nemusíme ísť na prax.“
„Ja po obede pôjdem do kuchyne robiť ako ostatní, aby to bolo voči nim fér.“
„Čo ti šibe? Nechoď, budeš tu so mnou. Veď nám dal potvrdenie, akoby sme riadne boli na praxi. Aj učiteľov presvedčil, aby nám dovolili nepraxovať.“
„Samo, ale aj tak by ste mali riadne ísť do kuchyne,“ presviedčal ho Matúš.
„Ale by sa nepáčilo, keby si sa ulieval Samo,“ argumentoval Kris.
„No dobre, obetujem sa kvôli Ale, lebo ju mám rád, inak by som na to kašľal.“ Keď zišli do jedálne na raňajky, tak k ich stolu podišla profesorka Kučerová:
„Samo, Kristián, keď sa najete, tak sa stavte v kancelárii pána Blaška. Potrebujeme s vami okamžite hovoriť. Je to veľmi naliehavé.“ Keď sa Samo s Krisom najedli, rozlúčili sa s Matúšom a vydali sa späť na štvrté poschodie:
„Čo také naliehavé môže od nás Blaško chcieť, že to nepočká?“ čudoval sa Kris. Samo zaklopal na dvere inžinierovej kancelárie a vzápätí im otvoril majiteľ hotela:
„Dobré ráno, poďte ďalej a sadnite si.“ Na Samovo veľké prekvapenie im Blaško tentoraz nepodal ruku, ale stroho ukázal na stoličky. V miestnosti boli aj profesor Ábelovič a profesorka Kučerová. Samo z napätých výrazov ich tvárí vycítil, že sa stalo niečo veľmi vážne.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa ustráchaným tónom.
„Prišla vám pošta,“ podal im profesor Ábelovič dve obálky. „...doporučene, od polície.“
„...od polície??“ neveril Samo svojim ušiam. Roztrhol obálku.
„Aký vírus?!? To čo má znamenať?!“
„Pán Vrbovský mi povedal, že vraj ste na stránku ich spoločnosti Newtimescomp poslali súbor vo vnútri ktorého bol vírus,“ vysvetľoval im inžinier.
„To je nezmysel. My sme v živote nikdy nič podobné neurobili,“ bránil sa Samo.
„Správca stránky Newtimescomp tvrdí, že to došlo z vášho e-mailu. Ľudia si pozreli prezentáciu a v nej bol súbor na stiahnutie, v ktorom bol nebezpečný vírus, ktorý poškodil systém počítačov mnohých ľudí. Desiati rôzni ľudia podali obžalobu na firmu Newtimescomp a admin stránky obviňuje vás.“
„Čo mu preskočilo? My sme predsa nikdy žiaden škodlivý súbor neposlali.“
„Ja osobne by som o vás tiež nikdy nepovedal, že by ste taký zločin spáchali, ale odošlo to z vášho e-mailu, tak to je dôkaz. Nedá sa nič robiť chalani,“ mykol plecami inžinier Blaško. „Počkajte, zase mi zvoní telefón...Prosím, inžinier Blaško...Áno Rado, práve s nimi hovorím...Viem...Došlo im už predvolanie...Je to vybavené. Povedal som svojmu šoférovi. On ich zavezie.“ Zložil telefón. „Nedokážem vám pomôcť. Ja osobne nedokážem uveriť tomu, že ste to naozaj spravili. Vidím, že ste čestní. Lenže dôkazy hovoria proti vám. Musíte ísť na policajný výsluch.“
„Vôbec neviem, ako je to možné chalani. Bola som presvedčená, že ste seriózni mladí slušní rozumní ľudia. A teraz som sa dozvedela o vás toto.“
„Pani profesorka, prisahám, že my sme to neboli,“ čestne prehlásil Samo.
„Chalani, máte pätnásť rokov. Od štrnástich ste trestne stíhateľní. Nakoľko bolo proti vám znesené obvinenie, tak musíte ísť na riadny výsluch,“ uzavrel tému profesor Ábelovič. Samo s Krisom pozerali na profesorov a inžiniera Blaška s ústami otvorenými dokorán. Nič absurdnejšie Samo doteraz ešte nepočul. „Zbaľte si veci.“
„Ja som povedal svojmu šoférovi, aby vás zaviezol mojím autom na najbližšiu policajnú stanicu. Už čaká na parkovisku pred hotelom,“ povedal stroho inžinier Blaško. Samo s Krisom si zbalili veci a skľúčene schádzali pomalým krokom dole na parkovisko. Človek sa snaží byť čestný, usiluje sa vypátrať zlodejov a odhaliť pravdu, ale nakoniec má byť on potrestaný? Čo je svet postavený na hlavu? Mnoho ľudí naokolo podvádza, kradne, ale im sa nič nestane, ale oni, ktorí sa snažia riadiť pravdou sú nakoniec obvinení zo zločinu? Pravda je zločin? Ako je to vôbec možné? Prečo ich majiteľ firmy Newtimescomp žaluje? Prekážajú mu nejako?...Alebo stoja v ceste inžinierovi Blaškovi? Je azda on dvojtvárny? Tieto úvahy ho sprevádzali počas celej jazdy autom. Nenachádzal slová, iba ticho pozeral prázdnym pohľadom z okna. Po približne pol hodine cesty došli k policajnej stanici. Ukázali vrátnikovi predvolanie a on ich nasmeroval, do ktorej kancelárie majú ísť. Zaklopali a policajt ich zavolal dnu:
„Samuel Novák a Kristián Remenár?“ spýtal sa ich. Kris aj Samo prikývli. „Ja som vyšetrovateľ Velner,“ podal im obom ruky. „Posaďte sa. Boli proti vám vznesené určité obvinenia.“ Zobral do ruky papier.
Obvinenia? Nevychádzal z údivu Samo. Prečo hovorí policajt v množnom čísle? Bolo ich nebodaj viac? Žaluje vás pán inžinier Radovan Vrbovský, riaditeľ spoločnosti Newtimescomp. Poslali ste mu na stránku prezentáciu o produktoch ich spoločnosti s možnosťou stiahnutia. Súčasťou tejto prezentácie bol vírus, ktorý poškodil operačný systém už pätnástich počítačov.“
„To sme neboli my,“ začal sa obhajovať Samo. „Musel to poslať niekto iný.“
„Ale prišlo to z vášho e-mailu, z tvojho Samuel“ tvrdí administrátor stránky. „Má niekto iný prístup k vášmu e-mailu?“
„Nie,“ pokrútili hlavou Samo s Krisom.
„Pozná niekto vaše prihlasovacie údaje?“ pýtal sa policajt.
„Nikomu som nepovedal svoje heslo na mail,“ krútil hlavou Samo.
„Ani ja,“ súhlasil Kris. „Možno tam majú hackerov,“ rozmýšľal Kris. „Je to predsa počítačová firma, veľmi dobre sa vyznajú v počítačoch. Možno vytvorili oni ten vírus a podarilo sa im hacknúť na Samov e-mail.“
„To by ste museli dokázať,“ upozorňoval policajt. „Kto a prečo by to robil? Museli by ste potom aj vy obviniť niekoho.“
„Možno je to nejaká podvodná firma, ktorá chce uškodiť ľuďom, tak vytvárajú vírusy,“ rozmýšľal Kris.
„Obviňujete teda firmu? Firma Newtimescomp je zapísaná v obchodnom registri už sedem rokov. Doteraz nebola na ňu ani jediná sťažnosť,“ protirečil im policajt.
„Alebo možno chce niekto uškodiť nám,“ podotkol Samo.
„Tak kto by to mal byť z tej firmy? Komu si myslíte, že prekážate?“
„Netuším, s pánom Vrbovským sme sa stretli prvýkrát v piatok. Ostatných pracovníkov sme ani nevideli. S administrátorom stránky sme si iba písali cez e-mail.“
„Aký by mali mať motív k tomu, aby zrazu práve vám uškodili?“ vyzvedal sa policajt.
„Vôbec netuším.“
„Svoje tvrdenie nedokážete oprieť o žiadne fakty. No na druhej strane vzniesli proti vám podložené obvinenia a majú aj dôkazy.“
„Dôkazy? Aké dôkazy?“ nechápal Samo.
„Napríklad tvoje video Kristián.“ Vyšetrovateľ k nim natočil notebook, čo mal na stole a na youtube na Krisovom kanáli im pustil video, ktoré nahrával Kris, keď mal dvanásť rokov. „V tomto videu sa Kristián chvastáš, že sa vyznáš v počítačoch lepšie než iné deti. Dokonca tu tvrdíš, že by si vedel aj vytvoriť vírus.“
„Nie, to sme srandovali, keď sme boli deti,“ obhajoval sa Kris. „To nemôžete brať vážne. Deti sa zvyknú ukazovať a vyťahovať pred sebou. Len som sa robil zaujímavým.“
„Samuel, na teba sa sťažoval tvoj spolužiak Anton Zvolenský,“ pozrel policajt na Sama. „Neustále mu nadávaš a posmievaš sa mu kvôli jeho sexuálnej orientácii.“
„Čo to má s tým spoločné?“ žasol Samo.
„Úzko to súvisí s týmto prípadom. Anton mi poskytol výpis z vašej konverzácie na facebooku. Citujem. Ty píšeš:
- Ty gay, vyhýbaj sa mi, lebo nemôžem už tú tvoju teplú tvár s náušnicami ani vidieť. Ešte raz ťa uvidím objímať sa s retardom Mirom a obidvaja prídete domov s monoklom.
„To som nikdy nepísal,“ krútil hlavou Samo. Vyšetrovateľ čítal ďalej:
- Anton píše: Samo to je diskriminácia a tá je zakázaná. Ak mi ublížiš, pôjdem sa sťažovať v škole.
- Potom si ty odpísal: Kukni si toto video, dokonale vystihuje teba a Mira.
A Anton rozprával, že v tom videu bol nejaký vírus, ktorý im poškodil počítač.“
„To nie je pravda, toto som Antonovi cez facebook nikdy nenapísal.“
„Viacerí žiaci dosvedčili, že Antonovi robíš zle, nadávaš mu, biješ ho. Naposledy si ho zbil minulý týždeň po praxi v šatni. Včera tu bol s Mirom svedčiť proti tebe a ešte sa mu modriny nezahojili.
„Ale to je úplne iný prípad,“ pokúšal sa Samo vysvetliť svoje správanie. „Myslel som si, že Anton ukradol peňaženku mojej spolužiačke. A nikdy inokedy som ho nezbil.“
„Anton, Miro a niektorí žiaci zo školy tvrdia, že ho biješ často a neustále ho ponižuješ. Výpis z facebookovej konverzácie to dokazuje.“
„Nikdy som mu tamto nepísal. Tá správa nebola odo mňa. Možno sa mi niekto hackol aj na facebook alebo čo...,“ hľadal možné vysvetlenie Samo.
„Je mi ľúto chalani, ale nevyzerá to s vami dobre. Hoci sa vás profesori a inžinier Blaško zastali, ale indície svedčia proti vám. Musím vás zadržať pre podozrenie z trestnej činnosti.“
„Pán Blaško sa nás zastal?“ prekvapene sa opýtal Kris.
„Áno, ručil za vás, že by ste nikdy neboli schopní spáchať spomínaný skutok. Vraj ste čestní a inteligentní ľudia. Veľmi ste mu pomohli v objasňovaní záhady v jeho hoteli. Lenže dôkazy sú jednoznačné. Musím vás zadržať. Vo štvrtok o pätnástej na vás čaká súdny proces. Zavolám kolegu, ktorý vás odvedie do vyšetrovacej väzby.“
„Nedokážem uveriť tomu, že niečo takéto je možné,“ sťažoval sa Samo vo vyšetrovacej miestnosti. „Ako nás mohli usvedčiť z niečoho, čo sme nikdy nespáchali? Ako môže ten gay povedať, že som mu čosi také písal cez facebook, keď to nebola pravda? Najradšej by som mu hneď teraz rozbil hlavu.“
„Asi sa ti chce pomstiť za všetko, čo si mu počas tohto roka robil. Ja aj Ala sme ti hovorili, aby si ho nechal na pokoji. On možno naozaj nemôže za to, aký je, ale ty si mu ubližoval,“ snažil sa pochopiť Antonovo správanie Kris. „Teraz k tebe cíti iba nenávisť. Je len slaboch a zbabelec, tak sa uchýlil k takejto zákernosti.“
„Ty sa radšej neozývaj. Ty si sa nemal dlhé roky vystatovať s tým, aký si úžasný v práci s počítačmi. To tvoje video z dvanástich rokov zneužili proti tebe,“ hneval sa na svojho kamaráta Samo.
„Aspoň som lepší v práci s počítačmi ako ty. Ty vieš akurát len gambliť to CS-ko,“ začal sa hádať Kris.
„Aspoň nie som taký slabý zbabelec ako ty. Viem povedať ľuďom nepríjemnú pravdu do očí, na rozdiel od teba. Ty vždy mlčíš, keď sa ti niečo nepáči. Až keď ja poviem, že je niečo zlé, až vtedy potvrdíš to, čo poviem ja. Bojko! Si najslabší a najmenší v triede. Nedokážeš vytlačiť ani trinásť kilogramov v posilke. Ani babu si nevieš nájsť,“ ovládal Samove ústa hnev.
„Prestaň už, pomôžu tieto hádky k niečomu? Skôr sa zamýšľajme, čo by sme v tejto situácii mali robiť,“ radil Kris.
„Napíšem Ale a rodičom správu,“ vytiahol Samo mobil.
„Stále uvažujem nad tým, kto a prečo mohol vymyslieť toto falošné obvinenie,“ zamýšľal sa Kris. „S čím to môže súvisieť?“
„Určite to súvisí s nedávnymi udalosťami,“ povedal Samo. „Celý ten hotel bol už od začiatku čudný. Na začiatok o ňom nebola nikde ani zmienka. Všetkých nás prekvapilo, keď sme zistili, že je luxusný s veľmi kvalitnými doplnkovými službami. Blaško nás veľmi milo privítal, vystrojil nám na privítanie banket ako nejakým papalášom. Platí nám za prax tri päťdesiat za hodinu, hoci jeho dlhoroční zamestnanci sa sťažujú, že ich zdiera.“
„Myslím si, že chce, aby sme si ho obľúbili,“ podotkol Kris. „Ale prečo?“
„Netuším. Možno nás chce na niečo využiť. Počkaj, už mi odpísala Ala. Vraj plakala, keď sa dozvedela, že nás odviedli na políciu. Odpíšem jej, že vo štvrtok po obede by sme mali ísť na súd. Nech na nás myslí,“ Samo s Krisom mlčky pozerali cez okno. Čas ubiehal a slnečný deň vystriedala bezoblačná noc. Oblohu osvetľoval mesiac, ktorý bol takmer vo fáze splnu.
„Rád som s našimi pozoroval v noci mesiac a hviezdy. Pozri, o dva alebo tri dni bude spln,“ ukázal Kris prstom na prirodzenú družicu zeme.
„Ala píše, že nás príde zajtra pred obedom pozrieť. Objedná si taxi. Do štrnástej sa vráti do hotela, takže meškať nebude. Juríček im dnes na praxi oznámil, že vo štvrtok Blaško udelil všetkým študentom voľno a večer plánuje rozlúčkový večer s veľkým prekvapením. Potom v piatok odchádzame o desiatej späť do školy.“
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár