Nasledujúci pondelok po návrate z praxe prebiehalo vyučovanie podľa rozvrhu riadnym spôsobom. Spomienky na uplynulé dva týždne v tajomnom Hoteli u krvavého steaku však ostali stále živé. V rozhovoroch počas prestávok to stále ostala téma číslo jeden. Rovnako tomu bolo aj cez veľkú prestávku, keď sa študenti nahrnuli fajčiť pred areál školy.
„Vôbec sa mi nechce učiť po praxi,“ ponosoval sa Juro. „Najradšej by som v tom hoteli ostal pracovať natrvalo. Keby tak na školu spadla cez víkend bomba.“
„Zarobili sme si tam dve stovky. To je super,“ tešil sa Marek. „Možno sa tam raz vrátim, ale otec mi vybaví na leto oveľa lepší džob na Miami.“
Samo s Krisom stáli vedľa Mareka s Jurom a počúvali. Samo sa v duchu usmieval pri pomyslení, že do Hotelu u krvavého steaku sa už nikdy nikto nevráti.
„Kris, poď sem,“ oslovil ho Marek. „Tu máš svoju peňaženku i s tvojimi sedemdesiatimi eurami.“
„Dik,“ potešil sa Kris z Marekovho nečakaného správania.
„Ty mu ju vraciaš? Ty si idiot,“ krútil hlavou Juro.
„Zistil som, že pre mňa to aj tak nemá význam,“ vysvetľoval Marek. „Rozprával som s otcom a on súhlasil, že v júli budete môcť ísť so mnou robiť do hotela do Ameriky, len ešte neviem presne, kde.“
„Ty berieš tých dvoch buzerantov so sebou?“ vyvaľoval oči Juro. „Neprepil si si na praxi mozog úplne?“
„To vieš, obchod je obchod,“ odvetil mu Marek. „Musíš sa naučiť, čo je najvýhodnejšie a podľa toho konať.“
Samo sa na okamih zamyslel, ako to asi Marek myslí. Nevie, či to Marek povedal Jurovi iba aby ho upokojil, alebo to naozaj robí iba z vypočítavosti. Ale predpokladá, že počas praxe sa Marek dostatočne zamyslel nad svojím správaním a uvedomil si hodnotu pravého priateľstva.
„Dik Marek, tvoju ponuku rád prijmem,“ usmial sa Samo.
„Aj ja pôjdem,“ potvrdil Kris.
„Kuknite tam, kto sa sem trepe,“ ukázal Marek na Kráľoviča prichádzajúceho pred školu. Spolu s ním kráčal aj Peter.
„...a tak som toho zombika prehodil cez plece, sadol som si na neho a odrezal mu hlavu. Ja som tu boss, na mňa ani zapáchajúca mŕtva obluda s nožom nemá. Lenže potom prišli do kuchyne Blaško, ktorý sa zmenil na upíra, Brestovanský na nekromanta a Juríček na hnus. Oni traja ma napokon premohli a uspali...,“ vystatoval sa Martin.
„Kráľo, ty si už totálne prehúlený, počúvaš sa vôbec?“ posmieval sa mu Juro.
„Ty debil, nerob mi nervy a daj mi radšej cigaretu. Keď hovorím, že som videl v hoteli upíra, tak som ho videl!“ rozčuľoval sa Martin. „Nekukaj tak na mňa! Vy dvaja Novák a Remenár ste boli vtedy so mnou v kuchyni a tiež ste to videli,“ ukázal Martin na Sama a Krisa.
„Ty si sa tuším úplne zbláznil Martin. To máš z toho fetu,“ krútil hlavou Samo.
„Hej, toto mi nerob, lebo skončíš s vybitými zubami. Opakujem, videl som v hoteli upíra a nemŕtvych. Nie som predsa debil. Čo na mňa všetci tak čumíte?!“ znepokojoval sa Martin, keď si uvedomil, že na neho hľadia všetci študenti naokolo a smejú sa.
„Ale ja vás všetkých môžem osrať,“ mávol rukou Martin a zobral Jurovi balíček cigariet z ruky a skopol ho na zem, „...rovnako aj celú túto školu.“ Agresor sa otočil a odišiel blicovať ďalej.
„Nechápem, čo do neho teraz vošlo,“ krútil hlavou Peter. „Takto ešte nikdy nerozprával.“
Samo si uvedomil, aká komická absurdná situácia teraz vznikla. Kráľovič väčšinu života klamal a tentoraz hovoril pravdu, no nikto mu to neverí.
„Samo, prichádza Ala,“ oznámil Kris.
Samo sa otočil a všimol si, že jeho priateľka kráča rovno k nim.
„Chcem s tebou hovoriť Samo,“ riekla.
„Nechaj nás na chvíľu osamote,“ povedal Samo svojmu najlepšiemu kamarátovi a odišiel s milovanou spolužiačkou za roh školy.
„Ala, chcem sa ti ospravedlniť za moje správanie v poslednom čase. Neviem, čo to do mňa vošlo. Bolo toho asi na mňa moc v hoteli, tie krádeže, falošné obvinenie,...“
„Rozumiem, všetci robíme chyby. Milujem ťa takého, aký si práve preto, že taký si. Nikdy nebudem chcieť nikoho iného.“
„Cez víkend som rozmýšľal a chcel by som ťa v auguste zobrať na pár dní do Tatier.“
„Tam je úžasne. V horách vždy zabudnem na všetky trápenia a bolesti. Ale budeme mať na to peniaze? Mama mi na to nedá a foter všetko prepije.“
„Marek nám s Krisom ponúkol ísť robiť na mesiac do Ameriky. Vybavil to cez otca.“
„A ty mu veríš po tom, čo Krisa okradol?“
„Ala, som si istý, že sa už poučil zo svojich chýb rovnako ako ja z mojich. Moment, došla mi SMS-ka....od Solarusa?“
„Od koho?“ čudovala sa Alena.
„Ale, to je môj a Krisov kamoš. Chce sa so mnou a s ním stretnúť po škole.“
„Čudný nick Solarus,“ zabávala sa Alena. „Poď, už bude zvoniť,“ upozornila Alena, keď pozrela na hodiny.
Po obede sa Samo s Krisom vypýtali od vychovávateľky na vychádzku. Podľa pokynov z SMS-ky prišli do parku, kam sa pred praxou Samo s Alenou vybrali na rande. Presne na tej istej lavičke, kde predtým sedeli oni dvaja, ich čakal dobre známy starec so stareckou palicou v rifliach. Vďaka tomuto prestrojeniu znova vyzeral arcimág ako obyčajný človek.
„Servuste, poďte za mnou. Chcem vám ukázať svoj nový domov,“ prekvapil ich čarodejník nečakanou pozvánkou. „Podarilo sa mi zohnať si prácu na čiastočný úväzok v upratovacej firme Cleanperfectly.“
„Pri vašich nesmiernych schopnostiach potrebujete prácu pán Solarus?“ čudoval sa Kris.
„Potrebujem? Nepotrebujem? Nie ja potrebujem prácu, ale práca potrebuje človeka. Ona je to, čo dáva životu skutočný zmysel. Ak budete robiť iba to, čo musíte, pretože musíte chalani, a nie preto, že chcete, unikne vám podstata a radosť z vášho konania. Iba ak človek robí dobrovoľne to, čo ho baví, dokáže sa posúvať dopredu. Verte mi,“ usmial sa čarodejník. „Poďte za mnou, zohnal som si prenájom o dve ulice ďalej.“
Arcimág zaviedol chalanov do svojho nového jednoizbového bytu neďaleko parku.
„Vitajte.“
„Slušné,“ pochválil Kris.
„Vy teda máte v úmysle bývať medzi ľuďmi a správať sa ako obyčajný človek.“ dedukoval Samo.
„Presne tak. Jedine ak s ľuďmi žiješ, máš možnosť im plne porozumieť a slúžiť. Zatiaľ iba vy dvaja viete, že som arcimág.“ Po týchto slovách sa čarodejník zmenil do svojej zvyčajnej podoby v svetelnom rúchu s Berlou šťastia a orbom svetla.
„To sme teda poctení,“ zasmial sa Kris.
„...ale poďme rovno k veci. Zavolal som vás z nejakého dôvodu,“ povedal Solarus, keď ich zaviedol do obývačky.
Miestnosť bola vybavená ako tradičná obývačka kreslami, oproti ktorým boli skrine a televízor. Jedine krištáľová guľa v strede izby pôsobila výstredným dojmom.
„Jasnovidný kameň, vďaka tomu môžem pozorovať veci, ktoré bežným očiam unikajú.“
„Pane, ale je to jediná vec v byte, ktorá o vás dokáže prezradiť, že ste čarodejník,“ podotkol Samo. „Krištáľové gule v obývačkách zvyčajne nebývajú.“
Čarodejník sa poškrabal po tvári a usmial sa:
„Máš pravdu chlapče, aj čarodejníci by mali ísť s dobou.“ Solarus vyslovil krátke zaklínadlo a guľa sa zmenila na notebook.
„Predstavujem vám krištáľový notebook. Prvý jasnovidný notebook, aký bol kedy vymyslený. Pred vašimi očami ho otestujem.“
Solarus zapol magický počítač a po chvíli naskočil Windows 7. Fungovalo aj pripojenie na internet.
„Spojenie mágie a modernej technológie skončilo úspešne, ako vidíte,“ vychvaľoval si svoje dielo čarodejník svetla. „Teraz uvidíte dôvod, prečo som vás dnes zavolal. Balancfurio, ozvy sa mi,“ povedal arcimág do obrazovky. Na displeji sa zjavila tvár arcidruida, druhého člena rady starších, ktorú už Samo s Krisom videli vo sne.
„Zdravím Flavus,“ prehovoril strážca lesov. „Zistil som v mestskej knižnici všetky fakty a aj prastarí lesní duchovia mi vyzradili všetko, čo vedia. Je možnosť vydať sa na cestu hľadania knihy.“
„Akej knihy?“ vyzvedal sa Kris.
„Rozhodli sme sa pátrať po Roveninej knihe múdrostí,“ odvetil mu arcimág.
„To je čo?“ nechápal Samo.
„Sama Veľká matriarcha Rovena Pansophia Evagaia Alfavita – nositeľka života pred dávnymi vekmi napísala mocnú magickú knihu, v ktorej sú ukryté všetky múdrosti vekov,“ oznamoval Balancfurio.
„To znamená, že sa z nej dá dozvedieť všetko?“ vzrušene sa opýtal Kris.
„Dá aj nedá,“ povedal Solarus. „Záleží od prístupu. Avšak v týchto dobách je veľmi dôležité, aby sme ju našli. Bude to cieľ, ktorému v dohľadnej dobe plánujem venovať svoje úsilie.“
„Aha, a vy očakávate, že vám s Krisom aj v tomto pomôžeme?“ spýtal sa Samo.
„Očakávam, že urobíte to, čo pocítite za správne vo svojich srdciach. Vaša vôľa patrí vám, nie mne, sami sa rozhodnete. Svetlo poznania vychádzajúce z tejto knihy však dokáže odohnať duchovnú slepotu,“ znela záhadná odpoveď od čarodejníka.
Samo nad nečakanou čarodejníkovou ponukou musel dlhšie pouvažovať. Bude zvedavý, čo na neho a jeho najlepšieho kamaráta bude v budúcnosti čakať. Možno sa okrem školských povinností budú venovať aj hľadaniu Roveninej knihy múdrostí.
Napínavý príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
spixik
19. 7.júla 2014 08:59
Super. Krásne pises len keby castejsie alebo viac. Nemozem sa dockat dalsich casti.
Napíš svoj komentár