Školský zvonec zazvonil, to bolo znamenie pre žiakov Strednej odbornej školy Miroslava Fúkala, že sa začína vyučovacia hodina. Študenti prvého ročníka odboru kuchár sa pripravovali na písomku z predmetu Náuka o potravinách. Snažili sa využiť posledné minúty na to, aby si dopísali na lavicu nejaké ťaháky. Do triedy vošla profesorka Kučerová a otvorila triednu knihu.
„Dnes píšeme písomku, dúfam, že ste naučení,“ pripomenula žiakom.
„Nepíšme to, pani profesorka. Stačí, ak to budeme písať na budúci týždeň,“ povedal Luboš Hlavatý.
„Nie, už som vám pred mesiacom oznámila, že to budeme dnes písať, tak nie je dôvod, aby sme to odložili,“ reagovala trošku podráždene profesorka. „Pozerám, že Kráľovič už zase chýba.“
„Kráľovič sa ulieva,“ povedal Peter Augustín. „Nenaučil sa, tak neprišiel.“
„To nech si vybaví s triednou, ja len píšem, že je neprítomný. On už má tento polrok veľmi veľa absencií, on bude mať problémy. Vytiahnite si papier a pero a ostatné veci si odložte do tašky. Diktujem otázky: Prvá otázka: mlieko, čo obsahuje a jeho využitie, stačí v krátkosti, ako sa využíva v našej strave. Druhá otázka: zelenina, zásady pri príprave. Tretia otázka: vitamín C, jeho zdroje a význam pre ľudský organizmus. Štvrtá otázka: plnohodnotné a neplnohodnotné bielkoviny, v čom spočíva rozdiel medzi nimi a ich zdroje. A posledná otázka: Vajcia, čo obsahujú a aký je ich význam v racionálnej strave. Môžete začať písať.“ V strednom rade sedávali Samuel Novák a jeho najlepší kamarát Kristián Remenár. Samo bol chudý, vysoký, dokonca druhý najvyšší v triede s bledohnedými vlasmi. Jeho najlepší kamarát Kristián bol zase najnižší chalan v triede, chudý, čiernovlasý. Samo sa zamyslel nad otázkami a začal písať: Mlieko obsahuje bielkoviny, vápnik, ktorý je dôležitý pre tvorbu a rast kostí, vitamíny. Otočil sa k svojmu susedovi Kristiánovi Remenárovi a zašepkal: „Kris, čo ešte okrem vápnika, bielkovín a vitamínov obsahuje mlieko?“
„Cukor laktózu,“ zašepkal Kris.
„Ticho! To nie je skupinová práca,“ povedala učiteľka a pozrela sa smerom k Samovi stotinu sekundy potom, ako sa obrátil späť k svojmu papieru. „Ak niekoho uvidím opisovať, tak mu písomku zoberiem a bude mať päťku! A to platí aj pre vás dievčatá!“ napomenula žiačky Martinu Kováčovú a Denisu Hlavatú, ktoré sa pozerali jedna druhej do papierov. Samo rozmýšľal nad druhou otázkou, zásady pri príprave zeleniny. Zelenina sa musí pripravovať určite čistá, umytá v studenej vode. Ďalej si nevedel spomenúť. Potom sa možno k tomu vráti. Tretia otázka je jednoduchšia. Vitamín C sa nachádza v skoro všetkých druhoch ovocia a zeleniny, najviac v citrusových plodoch: citrónoch, pomarančoch, grepoch, limetkách. Je nevyhnutný pre celý ľudský organizmus. Je dôležitý napríklad pre spevňovanie ciev. Nedostatok vitamínu C môže spôsobiť krvácanie z nosa, vypadávanie zubov, vlasov. „Samo, aký je rozdiel medzi plnohodnotnými a neplnohodnotnými bielkovinami?“ spýtal sa potichu Kris.
„Počkaj,“ Samo pozrel, či sa učiteľka nepozerá a z rukávu si do dlane ľavej ruky vytiahol malý ťahák. „Plnohodnotné bielkoviny obsahujú všetky aminokyseliny, ale v neplnohodnotných bielkovinách vždy nejaká aminokyselina chýba.“
„Dik.“ Učiteľka sa pozrela smerom k Samovi a Krisovi.
„Kto sa to teraz rozprával?! Počula som niekoho šepkať!“ Všetci žiaci ticho písali. „Ak raz niekoho prichytím,...Dievčatá, ale toto už stačilo!“ povedala učiteľka a podišla k Denise a Martine. „Dajte mi tie mobily.“
„Pozerali sme iba, koľko je hodín,“ bránila sa Denisa. „A popritom čítali v mobiloch ťaháky,“ dokončila za nich učiteľka, keď zobrala Denise z ruky mobil a čítala ťahák, ktorý v ňom mala napísaný. „Ukáž tvoj Martina,“ zobrala aj jej mobil. „Dievčatá, tak za toto vám dávam obidvom päťky.“ Samo využil čas, kedy sa učiteľka zaoberá Denisou a Martinou a zatiaľ sa otočil ku Krisovi a potichu si spolu povedali všetky odpovede. „Že sa nehanbíte dievčatá, takto drzo podvádzať pred mojimi očami. Ako keby nestačilo Denisa, že už máš dve päťky z odpovede u mňa. Zamysli sa nad svojím správaním, inak sa budem musieť porozprávať s triednou.“ Kým sa učiteľka otočila smerom ku Krisovi a Samovi, tak tí už si už stihli povedať všetky odpovede. Školský zvonec oznámil koniec vyučovacej hodiny. „Koniec, odovzdajte mi svoje písomné práce.“
„Budeme mať možnosť si to opraviť?“ „Samozrejme Erika, u mňa sa vždy môžete prihlásiť na odpoveď, keď dostanete zlú známku.“ Všetci žiaci odovzdali previerky a ako býva na škole zvykom, vybehli na prestávku von pred školu. Cez každú prestávku mnohí žiaci vychádzali pred areál školy si zapáliť. V školskom poriadku je síce stanovené, že päťsto metrov od školy sa nesmie fajčiť, ale učitelia nedokázali zabezpečiť dodržiavanie tohto príkazu pred školou, tak si na to študenti zvykli.
„Hej, ona bola slepá, keď nevidela, že aj ja som mal na lavici napísaný ťahák o vitamínoch,“ povedal Juro Práznovský.
„Ja som vôbec nevedel, čo mám písať na tú otázku o zelenine,“ skonštatoval Peter. „Kde mám zapaľovač? Doprdele, zase som ho asi nechal v šatni,“ hneval sa Peter. „Kris, nemáš zapáliť?“
„Čo sa pýtaš Remenára,“ skočil mu do reči Juro. „Tí dvaja debili nefajčia.“
„Nechceme zbytočne míňať peniaze na sprostosti,“ vysvetľoval Samo.“
„Keby si vedel, ako veľmi fajčenie poškodzuje pľúca,“ pridal sa Kris.
„Fajčí dnes už predsa každý, to je normálne,“ zapojil sa do rozhovoru Mário Podhorský. „ Keď dostaneš rakovinu pľúc, aspoň vieš, na čo zomrieš. Nemusíš sa báť, že umrieš na niečo horšie.“
„Presne tak,“ súhlasil s ním Peter. „Zapáľte si aj vy, fajčenie upokojuje. Budete sa po tom cítiť lepšie.“
„Ako by sme sa mohli cítiť lepšie vďaka fajčeniu, keby sme v budúcnosti mali kvôli tomu rakovinu?“ rozhorčoval sa Samo.
„Viete, že za tie peniaze, ktoré roky dennodenne platíte za cigarety, by ste si mohli kúpiť napríklad nejaké poriadne auto?“ pýtal sa Kris.
„Ale dnes už asi fajčí každý okrem vás dvoch,“ presviedčal ich Peter. „Musíte ísť s dobou chalani.“
„Samo, ja vás ale obdivujem za to, že s Krisom dokážete nefajčiť,“ uznala Alena Karnasová. „Ja fajčím približne od dvanástich rokov a nedokázala by som prestať.“
„Vidíte? V tom je ten váš problém,“ ukázal na ňu Samo.
„Ja napríklad fajčím iba občas, nie každý deň,“ podišiel k nim Matúš Schuller, najlepší kamarát Sama a Krisa. Matúš bol vysoký, chudý, športovec s dlhými rovnými hnedými vlasmi. „Kuknite, kto prichádza,“ ukázal Peter na chodník. Spoza rohu sa vynoril Martin Kráľovič, žiak, ktorý chýbal na písomke. Martin bol vychudnutý, dlhý, blonďavý, jediný vyšší chalan v triede od Sama.
„Ale seva!“ podal Peter Martinovi ruku.
„Kučerová sa na písomke sťažovala, že zase chýbaš,“ hovoril Juro.
„Ha,“ zasmial sa so škodoradostným výrazom v tvári Martin. „Čo ma nejaká písomka trápi? Ja ju mám v riti.“
„Ale hovorila, že chýbaš veľmi často, budeš mať problémy, preháňaš to,“ povedal Matúš.
„Ja ju, aj celú túto sprostú školu môžem kašlať. Na čo mi kedy bude vedieť, čo aké potraviny obsahujú? Kým ste sa vy debili trápili s písomkou, ja som bol s kamošmi na sídlisku.“
„Zase ste fajčili trávu,“ povedala Alena, „máš červené oči.“
„Juro, daj mi cigaretu,“ znervóznel Martin.
„Ty mi ešte dlžíš tých päť eur z minulého týždňa, Kráľo,“ vravel Juro.
„Počkaj, to bude potom,“ nahneval sa Martin a vytrhol Jurovi krabičku cigariet z ruky.
„Čo mi to berieš?“ nahneval sa Juro. „Daj to sem feťák.“ Juro sa načiahol za svojou krabičkou, ale Martin mu rýchlo chytil ruku, vykrútil ju a podkopol ho. Juro spadol na zem.
„Ha! Komu ty hovoríš feťák? Pozri, ako rýchlo som ťa zložil na zem, teraz by som ťa mohol na zemi dokopať, keby som chcel. Toto si voči mne nedovoľuj!“ podal Martin Jurovi ruku a pomohol mu vstať. Vybral z krabičky jednu cigaretu a krabičku so zvyšnými cigaretami vrátil Jurovi.
„Poďte chalani, už bude zvoniť, musíme ísť do triedy,“ obrátil sa Samo ku Krisovi a Matúšovi. Cestou do triedy prehovoril Matúš:
„Už je na nástenke na prízemí napísaný rozpis praxe.“
„Konečne, zase to píšu na poslednú chvíľu, týždeň pred začiatkom praxe,“ pokrútil hlavou Kris.
„A kam teda pôjdeme?“ pýtal sa Samo.
„Naša trieda pôjde na dva týždne do Hotela u krvavého steaku.“
„To som ešte nepočul. Kde to je?“ čudoval sa Samo.
„To neviem ani ja,“ pokrčil plecami Matúš, „len dúfam, že to tam bude na úrovni.“
„Vôbec nechápem našich chalanov z triedy. Kráľovič stále blicuje a fetuje vonku. Takto ho čoskoro vylúčia,“ riekol Samo.
„Ja sa veľmi čudujem, prečo ho už teraz nevyhodili zo školy, na pol roku mal štvorku zo správania s podmienkou,“ súhlasil s ním Kris.
„Tie tri hodiny ešte vydržíme a potom ideme na obed,“ skonštatoval Samo. „Dnes máme kuracie rezne s ryžou, to sa teším.“
Napínavý príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
hadimistr
15. 6.júna 2014 22:35
vidim len ze rozpravac je tretia osoba.. ovela, ovela lahsie,jednoduchsie je ak je rozpravac hlavna postava teda-ja-rozpravanie styl pisania.. takto je tu neskutocne vela priamej reci a je to take no..menej priamej reci a JA-ROZPRAVANIE sa ovela lahsie pise, aj najlepsi autori v dejinach pouzivali JA-rozpravanie a nie rozpravaca ako tretiu osobu-to len rowlingova teraz..
Napíš svoj komentár