Začiatky v dedinskej posilňovni pod kultúrnym domom. Nachádzalo sa tam viac pavučín, pavúkov než činiek. No i tak sväté miesto, chrám. Stal sa z toho miesta chrám. Klaňali sme sa k tomu najvyššiemu povesenému na stene. Jeho telo sotva sa vošlo na plagát. Arnold Schwarzenegger. Motivácia v začiatkoch jasná. Byť veľký, silný, nabrať svaly. Vďaka ním budem rešpektovaný, vážený. Vďaka ním si na mňa nikto nedovolí. Kto by to povedal ako sa cvičením zmení nielen moja motivácia, ale aj ja. Už viac nie túžba, potreba byť veľký, svalnatý aby moja obria konštrukcia vzbudzovala strach, rešpekt. Stal sa z toho zdravý návyk. Túžba, potreba cvičiť kvôli tomu aby som sa cítil lepšie, pohyboval sa lepšie a áno vyzeral lepšie. Nie ako skriňa, ale ako športovec so vzťahom k svojmu telu a jeho blahobytu. Deň čo deň tvrdá drina, dvíhanie ťažkých váh, dvíhanie ľahkých vrch s nekonečným množstvom opakovaní. Tak či onak, výsledky sa nedostavili ihneď. Trvalo to v mojom prípade roky. Dlhé roky vybudovať si dennodennou drinou chrám. No všetká tá dennodenná drina, všetko to pravidelnej ukájanie sa v bolesti mi dalo omnoho viac než len vonkajšie rysy. Vnútro. Moje vnútro si odnieslo z toho najviac. Vybudoval som, stvoril som lepšiu verziu seba samého. Disciplinovanejší, trpezlivejší, sebavedomejší, silnejší, odolnejší, vďačnejší. Vďaka cvičeniu, začal som rešpektovať, vážiť si seba samého. Až potom som sa stal rešpektovaným, váženým jednotlivcom v širokom okolí. Až keď som začal u seba, pridali sa druhí.
Táto cesta, toto dobrodružstvo by nepokračovalo nebyť môjho hrdinu nebyť Grega Plitta, ktorý má nie len motivoval, inšpiroval, ale ma aj naučil to, že silného muža nerobia jeho svaly, zdvihnuté kotúče na tyči, ale jeho srdce a štedrosť voči druhým. Ďakujem ti Greg. Navždy zostaneš v mojom srdci.
PS: Je absolútne jedno či je niekomu 20,30,55 rokov. Začať sa dá v každom veku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár