Vrakuňa je miesto, kde odmalička vyrastám. Žijem s Vrakuňou a Vrakuňa žije vo mne. Je to pre mňa miesto, kde som si prvýkrát rozbil koleno, kde som našiel svojich prvých kamarátov, kde som chodil do školy. Tu som žil a tu to poznám ako vlastnú dlaň. A do osudného dňa by som inde bývať nechcel. Nadišiel však okamih zmien a ja som sa dostal na post informatika na miestnom úrade, takže som mal aspoň minimálnu šancu vidieť ľudí, ktorí sa starajú o túto mestskú časť. A stal som sa jedným z nich.

Na prvý pohľad mi prišlo všetko pekne zorganizované, každý mal pridelenú svoju časť a každý si robil svoju prácu. Samozrejme, každý oriešok má svoju škrupinku a tak niektoré problémy sa jednoducho rozlúsknuť nedajú. A keď už, stojí za tým mnoho času a práce. Možno to na prvý pohľad vyzerá jednoducho, ale nie všetko jednoduché je naozaj jednoduché. Čas napĺňal moju pracovnú dobu deň čo deň a ja som sa bližšie zoznamoval s prácou okolitých oddelení. S niektorými oddeleniami bola komunikácia jednoduchá a slovíčko "prosím" sa zmenilo na skutok a skončilo slastným poďakovaním. Iné oddelenie ma milo poslalo do piče s pripomienkou, aby som sa staral o svoju robotu. Pritom to bolo také jednoduché.

Jednoduché? Stačilo zobrať lopatu, hrable a metlu, a skočiť do lesíka prehrabať piesok, vybrať špinu a pozametať všetko okolo. Spravil by som niečo, čo sa nestalo už niekoľko rokov. Pretože na to nie je čas a nie sú peniaze... Žiaľ, osoby oprávnené vykonávať príkazy mlčky sedia a neodvážia sa položiť ruku k dielu. Veď na to nie je čas a podobne. A pritom to je také jednoduché.

Áno, tieto veci sú jednoduché. Ale Vrakuňa sa zubami nechtami drží príslovia "Čo máš urobiť dnes, nerob ani zajtra a máš dva dni voľna". A práve toto príslovie ma z Vrakune ťahá čo najďalej. Kompetentní sa len prizerajú, nevidno žiadnu ich prácu, začína sa to podobať na staré časy. Prestáva ma baviť práca, pretože pracujem v inštitúcii, kde sa môžem len prizerať na ľudí, ktorí bezradne prosia o pomoc. A už ani slovo hlava nevidno.

Vrakuňa upadá

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
catmartina  3. 8. 2008 09:02
asi všade je to tak..pre ľudí začína byť dôležité niečo iné ako dobré vysledky v obore, v ktorom pracujú..:/...
Napíš svoj komentár