Pokazený kolotoč :(

Milujem hody. Ako každý rok, aj tento k nám zavítali kolotoče. Ja milujem kolotoče. Najviac však keď som so svojimi kamarátmi. Najšťastnejší som však na lodi, keď môžem prežívať maximálny pocit slobody a to keď loď padá naspäť a ja som chvíľkou úplne vo vzduchu a ničoho sa nedotýkam. Vtedy mám chuť kričať od šťastia. Tento rok ma však moja drahá polovička prehovorila na tornádo. Bolo to zaujímavé, len troška nudné. Horšie bolo, keď sme išli prvýkrát a ona bola na kraji a odstredivá sila ma tlačila na ňu a ja som sa nevedel od nej odtlačiť. Nevedela, či má plakať, kričať o pomoc či sa smiať. Smiala sa. Bolo super...

Keď sme išli po druhýkrát, išli sme každý sám a ja som vyfasoval najhoršieho fleka. Počas toho najkrutejšieho točenia sa mi začal rozpadávať kolotoč. Jediná tyčka, ktorá tam bola na držanie, sa začala aj s bočnou stenou dvíhať a ja som v tej chvíli nevedel, či mám vyskočiť (nebezpečná myšlienka) alebo mám kričať o pomoc. Hľadal som všetky spôsoby ako sa udržať v kolotoči bez spanikárenia. Kričal som na kamošku, že sa mi rozpadáva kabínka a ona sa smiala. Túžil som mať v tom momente jej úsmev na tvári. Moje telo začala neznáma antigravitácia tlačiť preč z kolotoču a ja som sa zahryzol do stoličky, vďaka čomu som vydržal do konca. Milujem síce adrenalín, ale toto bolo aj na mňa príliš. Ľutujem však, že nám nevyšlo počasie, ale verím, že nebudúci rok bude krajšie

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu