Noc poliala krajinu večných spomienok, naše ranné túžby v tomto okamihu stávajú sa zabudnutím a opojenie šťastia náš láka prebudiť sa do ďalšieho dňa. Sláva zabudnutá nás ťaží a zároveň ťahá prebudiť svoje staré spomienky, ktoré nás kedysi držali do noci pri nekonečných písaniach našich zážitkov a srdcervúcich výlevov. Oči hľadiace na naše písmená strácajú sa v tme a staré známe tváre úpenlivo upadajú zrakom k zemi, kde ležia zaprášené spomienky na osoby, ktoré nás vedeli zaujať svojim šarmom večných a nezabudnuteľných blogov.

Tma, ktorá nás blúdi vo vlastných myšlienkach nám dodáva silu vrátiť sa a spomenúť si na časy. Kedysi bývalo, kedysi bolo, kedysi sme boli my sami samými a...

..zabudli sme..

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mayo  17. 6. 2008 07:59
Uprimne, som zvedavy, do kedy ta to bude bavit
Napíš svoj komentár