Lupienky ruží padajú mi k nohe, veď tá vie o všetkom, smutne hľadím k oblohe a premýšľam nad životom. Krásne, svieže lupienky, kdeže ste sa podeli, len vy ste ma držali, na tomto svete ľúbili. Opadali, zmárnili ma, blázon svet ma znova nechal samého a sklamaného, jednej láske verného. Skláňam pohľad, hľadím k zemi, počítam si sekundy, čakám, kedy príde pravá, sekunda desiata vyhráva. Telo sa mi k zemi rúti, nevládzem už na nohách stáť, prečo som si, ja som hlúpy, život zobral, azaňát. Pre jednu lásku toľko krvi, posledné svetlo vidím, žiaľ ma v mojom vútri drví, už ju nikdy neuvidím. Možno takto končí láska, láska zaľúbeným idolom, veril jednej - bola kráska, doplatil však životom. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj