zahalenú prázdnotu,
aj keď nie som sama,
ona dotýka sa ma.
Cítim to, čo ty nie,
nemáš zmilovanie,
nad tým čo všetko kalí,
nad tým, čo hádže do mňa skaly.
Trpím a tebe je to jedno,
čo cítiš ty to nevedno,
tváriš sa že je všetko v poriadku,
že sa to vymyká tvojmu úsudku.
Padám do toho stále prudšie,
tvoje slová ma sťahujú hlbšie,
do tohto mora beznádeje,
kde to vôbec nikam nespeje.
Cítim, že viac toho už nezvládnem,
do priepasti ničoty sa prepadnem,
a ty budeš žiť stále ďalej,
v tej svojej pretvárke obvyklej.
Na mňa si ani nespomenieš,
pri mojom mene nezosmutnieš,
pretože všetko je to len klam,
ktorého nitky ťaháš ty sám.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
georg21
12. 10.októbra 2013 20:50
závislosť od človeka je zlá
3
závislosť na niekom je zlá... ale si len človek a to nie je žiadneho jednotlivca chyba.. tomu sa vždy nedá zabrániť... a tento blog je nádherný.. páči sa mi to
Napíš svoj komentár