"Je to divoká púť, čo má grády"

Soňa mala hlúpe dni. A ešte aj má. A pravdepodobne aj bude mať, až kým sa veci trochu nevyjasnia.

Pretože ma nevzali na magisterské, pretože firma krachuje a pretože som sa naučila neísť von a dať peniažky radšej mamine. Pretože tretí sektor funguje tak, ako funguje.
A tak som si pred Pohodou tak sedela, revala som mamine na pleci a nevedela som, čo so sebou. Možno pôjdem do Ghany, možno trhať jahody a možno tu zostanem a budem pracovať v nejakom kanclíku za pár eur. Možno sa to všetko vyrieši samé a možno budem zasa raz začínať od nuly ako nikto a učiť sa zasa všetko odznova. Ale veď, som maminkina. Viem skloniť hlavu a povedať, že to je len dobre.

Na Pohode som mala malé kráľovstvo. Síce ma cez deň nútili pracovať, ale noci boli naše. Chodili sme hore-dole, spievali, tancovali na Vidiek z CDčka a nadránom zabávali odpadnutých ľudí. Prebrali sme všetko, odvrchu, odspodu, silno sme to rozpitvali, popíjali pivo a borovičku (FUJ!), vypočuli sme sa, nasmiali jak kone, plakali sme a čakali na východ slnka. Veď také tie sračky máme len cez deň. V noci riešime hovná, hoci aj v striebornej karimatke a s maskou na hlave. Tie noci boli najviac, aj keď nás jedno chlapča zdržalo v čajovni v presvedčení, že ho chceme počúvať. A smrdeli sme, ó, áno, a ako veľmi ešte. A bolo to neskutočne super. Platonicky som sa zamilovala do Mišáka ešte viac, než som bola a som na to hrdá. Ale je fajn vedieť, že máte takú oporu v ľuďoch, ktorých vidíte tak málo.

Po Pohode som zasa spadla, pretože tú bakalárku bolo treba dopísať. Ale dala som to. A písala som ju v plavkách. Všetci chodili k vode a ja som sedela za kompom v plavkách. A keď som ju odovzdala, odpadla som jak motyka a nezobudila sa 6 hodín. Neviem spať. Fúj. Premotkala som sa, veľa som myslela na tie parádne noci a snažila sa na to všetko rozpamätať. Stále si to oživovať, pretože doma som mala len nervóznych rodičov. Ako veľmi ich milujem, ako veľmi ma mrzí, keď vidím, ako sa snažia a ono to stále nejde. Chodila som sa túlať sama. Sadnúť na kopec a kukať pred seba.

Mám letnú brigádu, z ktorej sa ozaj teším. Namiesto Minikvasu budem robiť na Bukovej náhradné koncerty (mám Rytmusa, jes! Robila som country koncert A bolo to super. Mamina ma videla prvýkrát v živote pracovať v tom, čo ozaj milujem a bola nadšená. Videla som, aká je hrdá, keď sa zoznamovala s majiteľom.

A potom mi volala Zuzka a zavolala ma na Hnilčík. A konečne som si z hlavy dostala tie denné sračky a nočné hovná. Preberali sme všetko, všetko, zaspala som uprostred rozhovoru, zobudila som sa a oni mi dali do ruky pivo, do huby cigaretu a na tanier gulášik. Rišo sa pri mne motkal, upiekli sme koláč a keby som bola ním, tiež pradiem. Taký kľud, pohodu a všadeprítomnú oranžovú lásku z červeného vína necítite len tak niekde.

Vypla som a konečne mi je fajn. Možno sa len zasekla húpačka a dá mi pauzu, kým si život skúsi, čo všetko vydržím.
A možno sa začnem hrať na Yes mana.

Neskutočne ich milujem, jedného dňa budem ich groupie a vy im budete odpadávať pod pódiom!

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu