Keď som pred dvomi týždňami odchádzala, myslela som si, že budem po nociach plakať, lebo budem po troch rokoch sama, lebo viem, ako veľmi som ti ublížila tým, že som ti nedala tristoosemdesiatutretiu šancu, že som bola unavená z teba, z nás, zo všetkého stereotypu, že žienku domácu zo mňa asi nikto nespraví.
Plakal si, udrel si ma, prosil si, kŕčovito ma po nociach držal a hovoril ako veľmi ma ľúbiš. Veď to aj ja teba, tak sa to má hovoriť.
A ja som si zbalila pár vecí a išla.
Prekvapivo som mala dobrý týždeň. Stretla som pár nových ľudí, jedného milého a smiešneho človeka, s ktorým som prekecala hodiny a tešila som sa z pozornosti, akej sa mi už dlho nedostávalo. Včera som sa vybrala na nákupy, ale ešte predtým som si dala v našom pube v nepredvídateľnej spoločnosti guinessa na teraske, lebo bolo krásne. Kúpila som si šaty a opätky, lebo sa už nemusím báť, že budem vyššia od teba.
Nechtiac som ťa musela stretnúť, aby si presedlal na sebadeštruktívne reči o tom, ako sa vzdáš, ako máš nalomené rebrá a podozrenie na vnútorné krvácanie a čakajú to najhoršie. Skoro som na seba vyliala kávu, keď som ti so slzami v očiach vysvetľovala, že jedného, ktorý to vzdal, som poznala. S maminou sme ho pochovali skoro pred tromi rokmi. Videla som, že máš bolesti, mal si také smutné oči, ako keď sme v tú noc, keď sa narodil najmladší princ do tretej do rána sedeli medzi novinármi a policajtmi a čakali na výsledky kvných testov.
O dve hodiny mi prišla smska, že sa ti z úst valí krv a vedela som, že je zle. O piatej ráno to bolo isté- they found traces of cancer in my blood.
Je to už 14 hodín, mám slzy v očiach, nedokážem to spracovať. Si depresívny a nechceš ma vidieť, nechceš mi nič viac povedať. Neviem akú radu si mám od koho vypýtať.
Teatrálne som si otvorila rum, ktorý som mala pripravený na lámanie bariér s novým, milým a pozorným, ale vypila som len kolu. Asi by som zatiaľ nemala nič lámať.
Bodaj by som tak mohla sedieť pri tebe a povedať ti milión pozitívnych vecí o tom, že to bude dobre. Ale postavila som pred teba vetrolam, miliónkrát spadnutý, polámaný a chorý a musím sa zmieriť s tým, že blog o tom, aká som úžasná a nezávislá, asi nenapíšem. Musím najprv zničiť pár bariér.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
no kazdopadne chin up a vydrz to, nesmies uz ten vetrolam odkladat, tak by to bolelo viac a vsetkych