Minule som mala uvažujúcu chvíľku a zistila som, že keby som sa chcela zmestiť do takej tej osi, že sangvinik/cholerik/melancholik/ flegmatik, nezmestím sa. A nie kvôli mojej veľkej hlave. Skôr kvôli veciam, ktoré sú v nej a tak často sa striedajú.
Pred dvomi týždňami som vstávala do práce s hlavou v smútku, slzami na kraji a strašnou opicou. Vonku bolo kopec snehu, ktorého som mala plné zuby, slzili mi z neho oči vždy, keď som ho len zahliadla a ofinu mi prefukovalo na druhú stranu, čo ma vedelo neskutočne vytočiť. Mračila som sa na svet, rozmýšľala som, čo so sebou po takom podraze, spomínala na uplynulý rok a krútila som hlavou, ako mi to ten človek mohol urobiť. Nakopilo sa mi to, pridali sa k tomu problémy v druhej práci, všetko na mňa padalo a ja som už nevládala uhýbať sa, ale nechala som si tie sračky padať priamo na hlavu. Tak som si chodila pár dní ako bez duše, bolo mi hlboko prehovorené do hlavy a pomohlo.
Išla som potom na jednu party, kde som išla so zvesenými gambami, lebo som bola dlhodobo nahnevaná, a vlastne sa mi tam veľmi ani nechcelo byť.
A tam sa to zlomilo.
Zrazu budem mať svoj rokenroll späť. A presne s človekom, s ktorým si názoro úplne sadneme, každý máme dosah niekde inde a spolu dokážeme nachystať super koncert behom troch dní (a to napriek tomu, že nemá rád mojich snehuliakov a ohovára ich). Z ničoho nič mi začal veriť človek, pri ktorom sa vždy nepatrične opijem a spievam. A možno sa zlepší milión iných vzťahov, keď henten škaredý padol. Rokenroll príde späť.
A navyše svieti slnko, do roboty som išla v kabátiku (pozdravujem Damsa s Romanom, že tá vodka s kolou mi na bunde nechala nechutný fľak, tak sa musí prať), mala som super piatok, kedy som neslávne odomykala sluchátkami a ešte som svojho nocľažníka prehovárala, že to sú FAKT kľúče, , tatino bol hnusný na môjho nocľažníka, Anonym kids včera brutálne rokovali a ľúbim ich stále viac, tancovali sme s Mišákom na terase na rolling stones východonemecké elektrobugí, Andrejka je Mistr Mášrúm, ani som sa nedotkla alkoholu, potešila som Francúza, lebo som mu vybavila stretnutie so Slobodkou, mám novú veeeeeliiiikúúúú posteľ, ale my sme sa bili o jeden vankúš (lebo druhý bol pod ním, a kto by si to všímal, že..) Ivo so mnou bil Ikíky, Braňo mi zasa na želanie zahral Hafnera a zasa som tak silno kričala, Lenka so Zuzkou sú úplne super, musím prečítať asi 60 strán niečoho do školy, lebo bude veľká bakalárka a desiateho apríla so Ska3xmi dokončíme, čo sme začali v Šali...
Chce sa mi jednoducho sadnúť si v Premieri na miesto reservé, natočiť sa tak, aby mi brutálne svietilo slnko do očí, kopkať si nožičkami, objednať si meruňkový chladený a možno jedno malibu, sledovať, ako sa skrúca dym v tom svetle a vyškierať sa na Elišku.
A preto som divná. Pretože aj keď mi možno bude za dva dni zas najhoršie na svete, ja si vždy počkám, kedy príde niečo takéto. Tak sa na sebe zasmejem a budem sa vyškierať ďalej.
Cíííítim jar, vysedávanie na lavičkách, terasku v káčku, super akcie, a tých najlepších ľudí okolo mňa. Lúbim vás jak KOŇOV
Chce sa mi revať, heheheheh
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
yolis
21. 2.febuára 2010 14:23
ejkejej!
Napíš svoj komentár