Vďaka nim som sa snažila bojovať. Po desiatich mesiacoch som bola príliš unavená z toho, že človek, ktorý nemá ani maturitu a bojí sa ukázať polovici mesta na očiach, mi tlačil do hlavy, že som hlúpa a nevychovaná. Po márnych hľadaniach na našom bohatom pracovnom trhu a veľkej náhode som sa zbalila a do piatich dní opustila krajinu. Nechala som ich všetkých doma, všetkých tých, ktorí vedia, že nejem mokré veci a nemám rada kučeravé vlasy. Odišla som s tým, že tu poznám jedinú osobu, ktorej budem do konca života vďačná za to, že mi to umožnila. Nešla som zarábať, išla som sem žiť.
A ono sa to začalo dariť. Som v práci, ktorá vás dokáže maximálne vyčerpať fyzicky aj psychicky a napriek tomu ju máte radi. Pretože som v krajine, v ktorej keď ukážete, že niečo viete, idete hore. Rýchlo a ešte rýchlejšie, pretože vás tu dokážu oceniť a na vašu tvrdú angličtinu povedia, že je výborná. Pochvália vás a pohrozia vyhodením, ak nerobíte svoju robotu poriadne. A tak to asi aj má fungovať.
Poznala som ho od druhého dňa, keď som sa zobudila asi o jedenástej s tým, že v noci sme spotrebovali potrebnú dávku hruškovice z duty free. Bola som škaredá, rozmazaná, navlečená v teplákoch po bývalom chlapovi a zababušená v dvoch mikinách. Skoro sa na mňa ani nepozrel a ťahala z neho šunka, ktorú práve raňajkoval. Potom sme sa začali rozprávať. A rozprávali sme sa niekoľko dní, až kým som si nepomyslela, že je v ňom niečo úplne iné. Nakoniec ma zbalil na grilované mäso a rum a bolo viac než skvelé mať sa ku komu domov vrátiť. Veci ale nešli tak, ako mali, vedeli sme to obidvaja. Najprv som bola princezná a ja som preňho bola ochotná urobiť takmer všetko tiež. Boli sme proste super a ja som bola najradšej na svete, že je pri mne. Neskôr mi ale začalo vadiť, že ma komanduje. Nikdy som nebola zvyknutá na to, aby mi chlap povedal, čo si mám obliecť, ako sa má správať a že mám potláčať svoju náladu. Jemu sa nepáčilo, že som schopná zobrať sa a ísť niekam bez neho a dokonca mu nepovedať presnú trasu. Že musím ostať dlhšie v práci a nezavolám mu.
Tak sme teda tú úžasnú romancu ukončili, no časom sme sa postupne dostávali na tú istú hranicu. Vedela som, že sa stretáva s inými, ale bolo mi to jedno- nakoniec sa aj tak vrátil domov ku mne. Že keď som spala v mojej izbe, prišiel za mnou a prehováral ma, nech ho nenechávam samého.
Potom som sa raz vrátila z práce a predstavil mi dievča, ktoré neovláda gramatiku. Povedal jej, že sme spolu spávali v jednej posteli. Dievča chodilo za ostatnými a vyplakávalo im, že musia zistiť, o čo medzi nami v skutočnosti ide. A citujem: „A ona je nejaká kurva, čo sa mu tlačí do postele?“ Po menšej výmene názorov s pánom „mám velký břicho“ sa veci ukludnili. Okej, nech je s ňou, je mi to jedno a začala som si riešiť svoje veci. Z našej pôvodnej menšej výmeny názorov sa stali dennodenné hádky, ktoré končili pri tom, že som mu proste nedávala dosť a nestarala som sa oňho. Ona oňho vraj bojovala. A on sa mi snažil týždeň dať pusu, pretože som príliš váhala. Že som si nezamietla vlasy v kúpeľni, keď som zaspala do práce, lebo ma celú noc nenechal spať. Že som mladá, slabá, nič som nedokázala a ani nedokážem, pretože som umrnčaná. Moje mrnčanie spočíva v tom, prosím pekne, že poviem, že som po 14hodinovej šichte unavená a chcem spať. V noci som sa budila na kŕče v celých nohách a nevedela som to ovládať, iba ma to strašne bolelo. To preňho znamená, že mrnčím.
Dostanem sa cez to. Napíšem blog, pôjdem za druhým, s ktorým sa dokážem smiať ako puberťáčka a jemu sa to páči, pretože má rád môj smiech a je nadšený, keď poskakujem a vyspevujem Slobodku o druhej ráno so zubnou kefkou v ústach napriek tomu, že netuší, čo spievam a pred mojou empétrojkou uteká a žiarli na ňu. Nebudem sa tým ďalej zaťažovať.
Len chcem vedieť, prečo sú takí ľudia stále pri mne. Prečo keď chcem niečo úprimné, natlačia mi do nosných dierok toľko klamstiev, až im uverím. Prečo, keď som niekomu ochotná dať svoju energiu, on ma vyžmýka do poslednej kvapky a stále nemá dosť. Prečo sa mi to deje, odkedy som stratila toho prvého zásahom niekoho zhora.
Chcem kúpiť prací prášok na špinavé charaktery. Možno som pomstychtivá, ale chcem ich všetkých hodiť do jednej veľkej práčky s celou krabicou a nastaviť najvyššiu teplotu, aby boli červení. Aby sa hanbili za to, čo urobili. Aby pochopili, že ja nie som handrová bábika, s ktorou sa umýva tá špina, ktorú na sebe majú.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
super blog sona, takýto pocit tu už mámk velmi dlho bohučial aj ja.....
3
Zas neviem, čo na to napísať :/ Ja sa vždy rozčúlim aj za toho, kto to píše... Ale tentokrát tam tuším vidím aj štipku optimizmu do budúcna, čo ma teší.
4
vies, ono vzdy treba hladat nieco lepsie a neupinat sa na tych co nas tahaju dole. treba zit. to, ze niekomu sa jednoducho nepacis aka si, tak jebat ho do huby. ak chce niekto byt tvoj partner, mal by ta respektovat a brat ta taku aka si a nie ta len kritizovat a robit si z teba picu.
vyborny blog inak! taky super od srdca.
a moj nazor na pana velky bricho poznas.
vyborny blog inak! taky super od srdca.
a moj nazor na pana velky bricho poznas.
6
Soňaaa... držím palce, nech je dobre. a hajzlíkov v zuboch roztrháme
môj nepodarený úsmev pre teba :
môj nepodarený úsmev pre teba :
7
Podľa mňa sa ešte polepší, vráti sa k tebe a budete mať krásny živôtik. Držím vám palce, lebo cítim, že k nemu ešte niečo cítiš
A ten 1. odsek úplne o mne
A ten 1. odsek úplne o mne
Napíš svoj komentár
si mila a tolerantna a oni si myslia ze mozu vsetko. a potom, ked narazia na tvoju hranicu, zostanu prekvapeni. od jedu, ze tam dajaka je, zacnu s tebou zametat miesto toho aby boli radi ze nasli dakoho normalneho.
nepochopitelne..