Moja láska k hudbe je známa. Preto by som chcela predstaviť novú kapelu na scéne. Jej členovia hrajú každý štýl, len nie hru na pravdu. Vyznačujú sa komplikovanosťou, smradlavými nohami a dlhými rukami.
Frontman je ten, ktorý ma pri sebe mal tak dlho, ako sa len dalo. Ktorý ma učil na zlé veci, na dobré veci, ktorý sa odomňa tak veľmi líšil a napriek tomu, že som bola malé šteňa a on veliký dospelý chlap, mal len štipku zbytkového rozumu. A ja som si aj tak myslela, že je ten najmúdrejší. Pamätám si, že práve v tej dobe, kedy odišiel, som dumala nad tým, ako je možné, že je taký múdry. Že všetko vie a že mi to dokáže vysvetliť a podržať ma, keď si potrebujem utrieďovať myšlienky 15ročnej. A potom bum a nebol. A už ani nebude. Napriek tomu má však čestné miesto. Možno keby nebol vôbec, možno by sa celý ten román odohrával bez tých frašiek. Možno to naštartoval on a možno sa len snažím nájsť výhovorku sama pred sebou.
Na prvej gitare hrá človek ako sa patrí. Za celý ten čas sa nikomu neotočil chrbtom. Dokonca ani malým dievčatám, ktoré za ním nadšene prišli po koncerte, užíval si vekový rozdiel a dievčatká za z neho mohli zblázniť. Mal žilnaté ruky, ostré bedrové kosti, úžasný zmysel pre humor a vedel sa na vás tak pozrieť, že by ste mu odpustili aj to posledné. A ja som mu to odpustila. To, že ma dostal do jedného z najväčších prúserov v mojom živote, aj všetko to, že jeho reči boli len plané a neúprimné.
Druhá gitara patrí tomu, kto ma asi najviac prekvapil. Prekvapenie za prekvapením. Od toho, že vlastne niečo začalo cez celý ten kolotoč, v ktorom sme spolu boli. A dokázali sa podržať a nájsť si tiché miesto, kde by sa do seba dali naliať nejaké tie alkoholy, ktoré by potlačili (prípadne uvolnili) všetky tie myšlienky, čo sa nám nahromadili cez týždeň v hlavách. Dokážeme to stále, ale tak pomenej. Pretože.
A ten malý skurvený nenápadný basák. Nikdy v živote by som nepovedala, že tých pár mesiacov, čo sme spolu strávili, mi dokážu pokaziť celé leto. Jeden z najväčších klamárov, akých som kedy stretla. Neschopný navariť si čaj bez maminej pomoci, kontrolovaný rodičmi viac než ja. A o 4 roky starší. Ten, ktorý vás pri sebe mal len preto, aby nebol sám. Pre nič iné. Ktorému nevadilo, že ste sa o pol tretej v noci zdvihli z postele a ticho odišli. Ktorý v sebe nemal ani len tolko chochmesu, aby sa vás spýtal, kam idete. Zbebelec a trubadúr.
Tí bubeníci. Nestála pozícia, najkrajší chlapi a krátkodobé motkačky, ktoré poblúznia a potom dočasne zabolia.
Napríklad tá posledná motkačka. Odkedy som prišla, uháňal ma. Zobral ma k moru, nosil mi raňajky do postele. Ani sa ma len nedotkol, pretože mi nechce ubližovať. V noci ma zobudil a vylieval si dušu (a to bez vplyvov alkoholu, len tak). Nepustil ma a ja som si po dlhej dobe zasa zvykla spať v niečom objatí. Má ma strašne rád, viete? Bezo mňa sa nepohne. Odkedy som prišla, vraj ožil a je mu lepšie. Potrebuje ma. A ja som sa každý deň ponáhľala domov a tešila som sa z toho, ako ma núti jesť mäso, ako mi dá pred všetkými pusu a prihorí mu mäso na grile, aby ma mohol stískať a dusiť tými svojimi velikými rukami, ako mi varí zázvorový čaj, keď v noci kašlem, keď sa zobudím na kŕče, ma núti dorovnávať nohy, ako vedla neho sedím a pomáham mu telefonovať domov.
Našla som ho v mojej izbe s cudzou ženskou, kým ja som zalahla uňho, tak, ako každý večer. Išiel na rande, pretože „je rodený kokot, nechce mi ubližovať a nezaslúžim si ho“. Včera ma poprosil, nech neklopem, lebo má v izbe babu. Aha, tak preto pral prádlo, preto mám zrazu všetky svoje veci u seba. O druhej, keď ju vypoklonkoval, prišiel za mnou a prosil ma o to, nech idem k nemu. Chudák dievča, odvčera plní facebook statusmi o krásnom večeri a ružiach. V stredu mi dal také isté.
Vlastne, keď si to takto spätne premeliem, som strašne hlúpa a naivná. To nie je nič nové. Akurát ma už naozaj začína vytáčať to, že jednoducho nenachádzam nič, čím by som ublížila ja im. Nič. A oni mi stále ubližujú a ja sa tomu jednoducho neviem ubrániť, neviem ani ako. Dokázala som im všetko uveriť.
Klin sa vraj klinom vybíja. Akurát, že náhradný klin mi buchne palicou po hlave ešte viac, než ten predchádzajúci a síce je moja hlava legenda, no prestáva to znášať. Neznášam byť sama, neznášam skurvenú single komunitu a neverím nikomu, kto dokáže tvrdiť, že kamaráti mu stačia.
Ak niekomu opätujete falošné city, sú falošné aj tie vaše? Všetko predstierali, ťažko tomu veriť. Ak by sa to všetko končilo inak a nie tak retardovano.
Nechcem byť v tomto meste sama.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
takzvany
23. 5.mája 2011 11:19
a na turné ideš bez klávesáka?
5
Keď my sa tými chlapmi jebnutými dávame s radosťou ničiť... Lebo nič iné nás zničiť nemôže.
Miss you.
Miss you.
9
Prajem ti, aby sa aspoň 1 z nich k tebe vrátil, zaslúžiš si
Napíš svoj komentár