what means to you, what means to me and we will meet again
Možno ma trochu mrzí, keď vidím, že chodíte na prednášky a je mi do revu, keď mi príde smska od Anky, že nemá s kým cez pauzy chodiť fajčiť. Keď si spomeniem, ako sme tam stáli v tej zime, drkotali zubami a našimi ostarnutými kĺbami a smiali sa na debilinách, lebo nás prednášky mrzeli. Alebo keď som na Rybářovi vymyslela svoj festivalový vlak a rozosmiali ma obrátené rušne a vagóny a on ma zabil pohľadom. Alebo sme s Jankou roztrasené a nevyspaté dobehli na poslednú chvíľu do triedy s hrdosťou hodili seminárky, čo sme písali na poslednú chvíľu, učiteľovi na stôl a chytali nás záchvaty hyperaktivity. Mrzí ma možno viac než trochu a závidím vám, že ste všetci spolu a ja som bola odsunutá do dospeláckeho sveta, v ktorom si platím celé lístky a nemám zľavu v panta rhei.
A viem, že som stále vaša pojašená, čo sa nevie správať na verejnosti, večne otravuje čašníkov a núti vás piť víno. Len je vo mne niečo, čo ma nepustí za vami.
Bolo to megasklamanie a ja som sa z toho dlho dostávala, nekomunikovala a bola som na všetkých hnusná. Chvalabohu bol ale v Bratislave Marky. A náhodou aj Fedislav vtedy cestoval do Berlína a dali sme si pivo. Ten chlap má zázračné účinky, vždy, keď mi je najhoršie, vám vie povedať veci, ktoré v sebe síce nemajú ťažkú filozofiu o karmách, energiách a vlastnej ceste životom, ale pomôžu možno viac. Zasa pri mne stáli tí, ktorých mám najradšej. Tolerovali, že som mala týždeň slzy v očiach, že som nevedela spať a zatvárala som sa doma, aby ma nevideli.
Padlo u mňa definitívne rozhodnutie, že idem preč. Odsťahujem sa do stovežatej a možno je len dobre, že tam pôjdem sama. Našla som si prácu, ktorá je nenáročná a konečne ma dostane preč z odbornej praxe. Už nechcem robiť veľké akcie, nechcem sa motať medzi hudobníkmi, zvukármi, zjednávať ceny a nechať si nadávať od debilov. Chcem robiť malé akcie, kde sa nenaháňate za počtom ľudí, ale za kvalitou, a kde máte poriadnu afterku s účinkujúcimi. Chcem mať svoju izbu niekde, chodiť na pivo s neznámymi a každú sobotu sedieť na sedmičke a byť zasa len divák.
Za posledný mesiac a pol som sa stretávala s tými, ktorí ma posúvali ďalej. Vypočuli, poradili, povedali vlastnú skúsenosť. Vážim si to najviac na svete. A viem, že tí, ktorí by ma takto pred rokom boli zožrali od samej lásky, by sa mi otočili chrbtom. Sami ma vyhľadali tí, na ktorých by som to nikdy nepovedala. Mám najlepšie víkendy, ktoré sa mi zlievajú do jedného dňa. Akcia cez akciu, výlet cez výlet a naše reči cez tie ďalšie. V nedeľu sa už nemračím, že je zajtra pondelok. Teším sa do práce, na celý týždeň a viem, že víkend bude najlepší. Že to už nebude bordel a keď bude, viem, že so mnou pôjdete do kľudu. Že si so mnou sadnete na obrubník,budete škrkať topánkami o kamienky a bude to jediný zvuk na ulici a budete so mnou ticho. Že pôjdeme na dedinský futbal, budeme ignorovať hru a nebude nám vadiť slnko, čo páli do očí, práveže nám to bude vyhovovať.
"Simonka, máš nádchu?" -"Bmábm"!
Nosím ľuďom kávu, dávam im kľúče, zakladám faktúry a rozlievam pivo. Začali sme chodiť na výlety, aby sa hlava vetrala tak, ako sa patrí. Aby sme sa vykecali, vyjašili a zabudli na to, čo bolo, sústredili sa na to, že niečo príde. Šlapeme na hrad a ešte si aj zapálime, aby sme to nevládali vyjsť.
Toľko vecí som už vyšla, a toľkokrát som bola nezodpovedne hodená dolu. Bola som obiňovaná z vecí, z ktorých mi bolo zle. Už nepotrebujem rokenrol, ktorý ma bude ničiť. Našla som ten, pri ktorom nevidíte tienisté stránky (okrem rannej opice, vytretej hlavy a chrapľavého hlasu). Seriem vám na vaše veľké mená a zisky, ktoré nikdy nebudú. Chcem si zarábať nosením tej kávy a rátaním tringeltov.
Vymazala som čísla ľudí, s ktorými sa nebavím. Dokonca aj jeho číslo a už mu nezavolám, ani nepôjdem tam, kde býva. Jednoducho sa nebudeme vidieť a urobím pre to všetko. Sú ľudia, ktorí si moju pozornosť nezaslúžia.
Možno mi fakt nevadí, že už nie som študent. Dostala som od seba jeden z najväčších stresfaktorov v mojom živote. Som spokojná, aj keď ma teraz čaká veľmi ťažké obdobie, kedy tu všetko nechám a budem štartovať od úplnej nuly (plus jeden človek). Vlastne si celkom gratulujem a neľutujem, že mi nájdenie tohto bodu trvalo takmer tri roky. S pokojom si zbalím svojich pár vecí a pôjdem. Ale ešte nie, prestalo mi vadiť moje mesto, začala som ho mať rada, aj keď utekám na výlety. Veď mi pomohlo nájsť tento pokoj.
Ľúbim sa!
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
Veľmi krásne opísané, Soni. V mnohom som sa našla, keď som po strednej nešla na vysokú - akurát, že ja som si to vyvolila dobrovoľne. Ale v mnohom som to vtedy videla rovnako.
3
@sarah_whiteflower ja som sa dlho nevedela rozhodnúť, či so školou seknúť alebo nie a nejako systém rozhodol za mňa. ale ešte v januári tak či tak musím niečo dokončiť.
a do školy sa vrátim, ale na trochu iný odbor a pekne odznova, ale už s titulom
a do školy sa vrátim, ale na trochu iný odbor a pekne odznova, ale už s titulom
4
veľa šťastia, čo viac dodať? Rozhodnutá si, čítam, že aj spokojná, som za teba rád. A zastav sa, keď pôjdeš okolo
6
mam pocit ako pri citani zapiskov nejakeho rebela bez priciny
8
tak to už asi bude..definitívne pojdeme na to sľúbené víno v inom štáte.
myslím, že také rozhodnutie chce odvahu! I like it!
myslím, že také rozhodnutie chce odvahu! I like it!
Napíš svoj komentár
Tá pieseň prestala hrať na sekundu presne ako som dočítala posledný riadok, to máš vypočítané? :p