V škole sme sa o stratenej generácii učili všetci. Boli to mladí ľudia, ktorí sa narodili v zlej dobe a nezostávalo im nič iné, iba snažiť sa budovať svoj život vo svete, ktorý ešte stále trpel vojnou, a to napriek tomu, že sa už nebojovalo. Trpeli depresiami zo zlého stavu krajín, kvôli žalostnej perspektíve každého z nich a smutným vyhliadkam v nestabilnej spoločnosti, nevedeli vydržať sami so sebou.
Poobede sme sedeli na káve a viedli reči, ktoré vedieme často. O blízkej aj ďalekej budúcnosti, o nás, o ostatných a ona povedala, že sme začíname byť stratení. Všetci, bez výnimky. Dávno viem, že sa stretávam s podivínmi a som na to hrdá. Ale to, čo sa s nami deje, je hnusné.
Nemáme už 16 rokov, aby nás sponzorovali rodičia, musíme zarábať. Nechávame si srať na hlavu od našich nadriadených, pretože tie drobné od nich potrebujeme. Snažíme sa všetkým povedať, že napriek nízkemu veku vieme veľa vecí, ale šancu nedostaneme, aby sme to náhodou nepokazili. Obraciame sa ako vieme, berieme každý malý job a pomalými krokmi napredujeme. Horšie však je to, že nevieme kam. Hovoríte, že nevieme nič, ale chcete od nás všetko. Hovoríte, že už máme dosť rokov na vlastné ciele, ale sme príliš mladí na to, aby ste to brali vážne. Máme dosť rokov na zodpovednosť za vlastné činy, ale svoje vlastné chyby hádžete na nás. Sme dosť starí na zakladanie rodín, ale máme málo času.
Sme generácia, ktorá sa príliš líši od svojich rodičov. Rastieme virtuálne, komunikujeme bez diakritiky a fascinuje nás vraždenie ľudí a fialoví jednorožci. Mnohí z našich rodičov patria medzi tých, ktorým bola práca po strednej jednoducho pridelená. Nechápu, že potrebujeme nájsť to svoje, že máme možnosť výberu. Nechápu, že sme silnejší, húževnatejší a chceme spasiť, prípadne kúpiť svet. Nechápu našu potrebu byť najlepší. Pozeráme sa na veci inak. Kým oni vidia mestskú kurvu, my vidíme ženskú, čo má rada nezáväznosť. Oni vidia pánov podnikateľov, my mafiánov, ktorí si tykajú ešte aj s primátorom. Boja sa a nechápu, prečo sme schopní meniť pracovné pozície a prečo sa neuspokojíme s priemerom.
Vyrastali sme v čudnej krajine, kde je nepriebojná ešte aj hlava štátu, no napriek tomu z nás vyrástli tí čudní mladí, ktorí chcú byť všade, všetko zažiť a ešte aj byť najlepší. Celý život sme sa stretávali s konkurenciou, a preto vieme byť tak strašne egoistickí a sebestrední. No na druhej strane sme chorobne závislí. Na priateľoch, cheesburgeroch, kofeíne, nikotíne, drogách, hudbe, počítatoch, telefónoch, facebooku a liekoch.
Svet, ktorý teraz spoznávame a učíme sa ho vnímať očami našich rodičov, nám ponúka príliš veľa. Nedokážeme skonzumovať všetko, čo si na nás vymyslel, padá na nás a my sa v ňom strácame. Škoda len, že aj nájsť tú trvalú stabilitu budeme musieť tiež sami.
áno a ten názov je retardovaný, pretože na birdzi V ŽIVOŤÉÉÉ nebudú fungovať apostrofy!
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
etelnair
11. 12.decembra 2010 21:20
aj ja som taka generacia?
2
" Hovoríte, že nevieme nič, ale chcete od nás všetko. Hovoríte, že už máme dosť rokov na vlastné ciele, ale sme príliš mladí na to, aby ste to brali vážne." Presne. Aj keď našťastie som to doteraz veľmi nepocítila na vlastnej koži, ale býva to tak: máš vedieť najlepšie všetko a aj keď to náhodou vieš, je to jedno, lebo aj tak si len malý zasran, čo nevie nič.
a tiež sa mi páčilo "...chceme spasiť, prípadne kúpiť svet ( ). Nechápu našu potrebu byť najlepší." Ako by som sa poobzerala okolo seba, napríklad aj na tomto portáli.
veľmi výstižné opisy.
a tiež sa mi páčilo "...chceme spasiť, prípadne kúpiť svet ( ). Nechápu našu potrebu byť najlepší." Ako by som sa poobzerala okolo seba, napríklad aj na tomto portáli.
veľmi výstižné opisy.
3
Wau, wau, a ešte raz WAU
Zrejme je to tým, že takisto ako ja, aj ty si už robila, respektíve robíš. Že robíš zrejme v inej než rodinnej firme, že už si zakúsila aj to, aké je to študova,ť aj to, aké je to živiť samú seba, a proste to máš tak trochu prekuknuté.
Asi tak v 99% (až na nespisovné a nezmyselné a neexistujúce slovo "sebestredný", ktoré je v dnešnej dobe módne a vôbec sa nečudujem, že ho kopa mojich známych začína používať, lebo ho do nás tlačia ako Mars tyčinky) tohto blogu som s tebou súhlasia, respektíve sa v tom neskutočne našla. Úplne perfektne si to napísala. Hádam úplne do bodky a čiarky.
Až na tie apostrofy, ale za to môže Birdz!
Päť hviezdičiek... ale je to málo!
Zrejme je to tým, že takisto ako ja, aj ty si už robila, respektíve robíš. Že robíš zrejme v inej než rodinnej firme, že už si zakúsila aj to, aké je to študova,ť aj to, aké je to živiť samú seba, a proste to máš tak trochu prekuknuté.
Asi tak v 99% (až na nespisovné a nezmyselné a neexistujúce slovo "sebestredný", ktoré je v dnešnej dobe módne a vôbec sa nečudujem, že ho kopa mojich známych začína používať, lebo ho do nás tlačia ako Mars tyčinky) tohto blogu som s tebou súhlasia, respektíve sa v tom neskutočne našla. Úplne perfektne si to napísala. Hádam úplne do bodky a čiarky.
Až na tie apostrofy, ale za to môže Birdz!
Päť hviezdičiek... ale je to málo!
6
nebolo to po prvej svetovej? inak moja najobľúbenejšia od The Who
10
vy nie ste čudní, vy nimi chcete byť... to je iba znak ešte šumivej mladosti, zopár stáročí známe... dnes sa im hovorí, napríklad z psychologického hľadiska "high-seekers", vyhľadávači extrémov, nebezpečenstiev...
ako výstižne sa mi to zdá len v opise mladého človeka v dnešnej dobe, ale s pociťovanou snahou o vyjadrenie odlíšenosti od iných generácii mladých ľudí
ako výstižne sa mi to zdá len v opise mladého človeka v dnešnej dobe, ale s pociťovanou snahou o vyjadrenie odlíšenosti od iných generácii mladých ľudí
11
jaaaa som to tu citala, a nie raz, a nie raz som bola z tohto nadsena.
tak neviem, ze ako je mozne, ze som to doteraz neohviezdickovala a neokomentovala.
asi som vzdy odisla v nemom uzase, ze to snad nie je mozne az tak dobre napisat.
tak neviem, ze ako je mozne, ze som to doteraz neohviezdickovala a neokomentovala.
asi som vzdy odisla v nemom uzase, ze to snad nie je mozne az tak dobre napisat.
12
ako implicitne naznačuje @zipporah , dal by sa v tom nájsť závan klišé v podobe všetkých tých pocitov odlišnosti a nedocenenia (a pod.), tak príznačných pre mladých dospelých.
pre niekoho môže byť klišé aj ten štýl induktívne trefných formulácií problémov vhodne okorenený veľmi konkrétnymi príkladmi (napr. druhá veta štvrtého odseku).
ale je to dobrý blog. i like it.
pre niekoho môže byť klišé aj ten štýl induktívne trefných formulácií problémov vhodne okorenený veľmi konkrétnymi príkladmi (napr. druhá veta štvrtého odseku).
ale je to dobrý blog. i like it.
Napíš svoj komentár