Nejdem sa sťažovať. Síce, možno by som aj mala, ale to sú zas moje hlavové paranoidné parazity, ktoré ma nútia všetko sem-tam obrátiť z päťdesiatich strán. Vždy ma popletú a potom som pre každého malá hlúpa naivná blondína (farba neprekrýva intelekt). A ja to nedokážem poprieť.

Aj môj modrý pondelok. Posedenie v parku pri pivku z pumpy. Keď ho kupujete, majiteľ minicoopra, s ktorými sme pred týždňom pili a nútili sme mu moju ctenú pečiatku sa na nás pozeral ako na posledné socky. Lebo kupujeme pivo na pupme. Super vychladené a navyše má v sebe vždy niečo zo "starej" promy. Tam, kde sa so sebou nosia rozladené gitary a zavýja sa Nirvana. A presne tak to išlo. Namiesto Nirvany nepodarené Malé koníky a ikíky, pivo sa lialo, komáre štípali tam, kde to ešte neurobili a Trnávka smrdela jak za starých časov.

A zrazu tá téma. Tá, kde boli piati proti mne. A ja som sa cítila utlačená, moje megasarkastické najsamvyššie ego jednoducho nevládalo. Nedokázalo sa vzbúriť a prebiť ich názory. Môj šmolkovský hlas nedokončoval vety a ak aj, tak len nesúvislé žvásty. Marska dohárala a vo mne to vrelo. Nevedela som sa prekusnúť cez päť protichodných názorov, tláchajúcich jeden cez druhého. Na okamih som mala v hlave Alžbetu Balážovú a jej známe:"Stále to isté, stále to isté.." Lenže Alžbetka to nevydržala dlho a nožičky sa zdvihli a s tupým poznamenaním, že sa vidíme nabudúce a tichým pozdravom odišlo. Oddupotala som si na druhý koniec parku a presviedčala sa, že nie som na vine. Že z tohto som už vyrástla. A vlastne, že sa nesmiem vrátiť. To bolo to moje svinské namyslené ego. Nevrátila som sa a celú noc som chcela premýšľať.

Ale ja presne viem, kde robím chybu. A naozaj ju chcem odstrániť.Neškodí totiž len mne, ale aj mojím kamarátom. Viem o tom, ale trvá to roky. Som namyslená, ťažko si priznávam chybu a tvárim sa večne ako to najväčšie neviniatko. A klipkám očami. Len niekedy to nepomáha. A možno sa to nikdy neodnaučím a nebudem tá silná osobnosť, ktorú zo mňa chcete vyformovať. Dokážem sa hákošom pozrieť do očí a povedať im, že o kokotov nestojím. Ale v modré pondelky sa neviem vyrovnať ani len sama so sebou. Ani so zodpovednosťou, ktorú mám na pleciach.

To len, aby ste vedeli, že ani Soňa nemusí byť vždy tá presvedčená o tom, aká je super.

 Záchod
Komentuj
 fotka
jogurtovakultura  6. 8. 2009 00:11
to je asi ozaj tymi pondelkami.neznasam pondelky, mohli by ich zrusit a nahradit marcipanovou polevou. a vlastne aj cierna diera je mi sympatickejsia nez pondelky.

a teba lubime! aj tvoju naivitu!a vlasy mas perfektne!

v poslednej dobe davam strasne odveci komenty, asi je to nakazlive..
 fotka
transplantovana  6. 8. 2009 00:14
@jogurtovakultura a divné je to, že mne sa ten pondelok vlastne aj páčil. taký smutno-smiešny deň, keď som sa smiala na sebe viac než na iných.
 fotka
depropex  6. 8. 2009 00:25
konečne si si to uvedomila... kiež by takých ľudí bolo viac
 fotka
transplantovana  6. 8. 2009 00:26
@depropex keby si vedel, o čo ide, držal by si ústa. ani len netušíš.
 fotka
depropex  6. 8. 2009 00:33
ani nechcem tušiť. teda tuším ale je mi to jedno. povedal som si svoj názor.
 fotka
grietusha  6. 8. 2009 00:51
@depropex môžeš mať názor len na vec, o ktorej máš aspoň nejakú predstavu, že o čo ide. tak nedrístaj.



alžbetka balážová
 fotka
yolis  6. 8. 2009 01:04
@grietusha kedy on vedel o co ide? sak to nevie ano vo vseobecne znamych veciach.
 fotka
depropex  6. 8. 2009 01:07
@grietusha už som spomenul že akú takú predstavu mám. tak nedrístaj
 fotka
mayo  6. 8. 2009 19:19
Sóňiňi, vieš, že ja Ťa Lúbim, aj keď na mňa kričíš
10 
 fotka
transplantovana  6. 8. 2009 19:25
@mayo ale ja na teba kričím o piatej ráno za novým mostom zo zásady a to z lásky
Napíš svoj komentár