Kým nevyšlo slnko, nikto nesial.
Kým nevyšlo na oblohu, nikto neklial.
Kým nevyšlo pred oči, nebolo kriku.
Kým nevyšlo, nebolo ani vzlyku.

Len čo vyšli prvé lúče, ozval sa krik.
Len čo vyšli, nezostal chladným nik.
Len čo vyšli, mier zmizol z pier.
Len čo vyšli, zaznel treskot dvier.

Každý sa nervóznym byť zdal.
Každý po každom len reval.
Zdalo sa, že deň je zlou novinou,
že neradno vstávať s rannou hodinou.

Vraj deň neprináša dobrého nič,
zobúdzanie za dňa je ako na rane bič.
Pretože ľudia vlkmi sú si v žiare svetla,
tá žiara z nich všetko dobré zmietla.

Preto najlepšia je noc, keď tíško spí
každá duša, za búrky i v bezvetrí.
Vtedy i ty pokoj nájdeš, pokoj potrebný,
v spánku ťa kolembajú všetky tvoje sny.

A keď ťa spánok neodchytí razom,
noc si ťa povolá, staň sa jej hlasom,
staň sa jej predĺženou rukou zaraz,
tvorom, hoc´ bez krídel, predsa víťaz.

Víťaz, veď tys´ dostal tú šancu inak žiť,
počas noci, počas tmy pri vedomí byť.
Abys´ našiel, čos´ tak úmorne hľadal,
abys´ na pravú cestu poznania sa dal.

 Báseň
Komentuj
 fotka
charonsro  15. 4. 2009 00:32
TAZKO SA TO CITA (SKUS ZMENIT POZADIE)
 fotka
snehovavlocka  15. 4. 2009 01:03
velmi pekne
 fotka
gaaragirl  15. 4. 2009 13:25
@charonsro



vôbec sa to nečíta ťažko, veď to pozadie je normálne a písmo v pohode vidno....



a básnička je úžasná
 fotka
norry  15. 4. 2009 14:48
*závisť*
Napíš svoj komentár