Vyznanie

Vyznávam sa zo svojich hriechov, otče:

Zhrešila som, keď som zatúžila po slobode,
keď som zatúžila lietať voľne ako vták,
keď som zatúžila kráčať raz po vode,
nechcela sa snov vzdať a nechať ich tak.

Upáľte ju, bosorku, nech hranica stojí,
kričia jedni, rozlieha sa hlas druhých,
že nechcela sa podvoliť, vzoprela božej vôli,
nie je ona hodna našich svetských pých.

Počúvam tie slová zas a znova zo všetkých strán,
preds´ však hlavu nekloním, nič neľutujem,
nebojím sa ja žiadnych pozemských rán,
nebojím sa, však prisahám a sľubujem:

Hoc´ nie som žiaden martýr či hrdinka,
viem ja svoje, myseľ ešte čistú mám,
i na vás dôjde raz táto osudná hodinka,
i spamätáte sa, neskoro zbadáte ten klam.

Ja len túžila som žiť, ako mi srdce kázalo,
nechcela som ja žiadnu krivdu vám,
však z vás sa len nepochopenie na svet dralo,
možno i vo vás zakvitne raz úsvit sám.

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu