Vstala som a pozrela sa do zrkadla. Včera nám ho sem prepašoval Sam. Náš zdravotný brat. Pozrela som sa na seba a videla som niekoho úplne iného. Vidím dievča, ktoré sa konečne postavilo zo zeme a je odhodlané postaviť sa tým hlasom, tým ľuďom, ktorý ju tlačili na dno. Vidím dievča, ktoré po všetkých tých pádoch a depresiách, má na tvári úsmev. Vidím dievča, ktoré chce vystúpiť z tieňa a začať žiť nanovo.
,,Už si hore?" vyrušila ma zo zamyslenia Megan.
,,Hej, pred chvíľou som vstala. A ty?" spýtala som jej.
,,Ja už dlhú chvíľu. Ešte som premýšľala nad niečím. Ale tým ťa zaťažovať nebudem. Tak čo tešíš sa domov? Ešte jeden deň a sme voľné. " posadila sa Megan na posteli a usmiala sa na mňa.
,,Budem sa tešiť, až keď naozaj opustím brány tohto zariadenia. " usmiala som sa naspäť.
,,Zas ten tvoj negativizmus? Myslela som, že teraz si začneš veriť. Ale ako vidím nič sa nezmenilo. " povedala Megan a pokrútila hlavou.
,,Ale zmenilo. Len nechcem zbytočne predbiehať udalosti. To je všetko. " povedala som.
,,Ok, ok. Ako povieš. Bodlo by nám, ak by nám Sam pomohol. Nechápem, ako môže pracovať pre takú sestričku, ako je tá naša. " pokrútila Megan hlavou a nad niečím začala premýšľať.
Ja som si začala chystať veci do kúpeľne, keď sa zrazu otvorili dvere.
,,Dobré ráno slečinky. Prišla som vám oznámiť, že dnes budete mať najprv raňajky a až potom kúpeľňa. Stala sa tam menšia nehoda s kohútikom vody, takže teraz je celá podlaha mokrá. A my nechceme aby sa našim pacientom niečo stalo, že? Takže vaša sestra vám donesie raňajky a počká kým dojete. Rozumieme si? Dúfam, že s tým nebudete mať problém. Sam! Dones týmto dvom raňajky a počkaj, kým to zjedia. A aj lieky, ktoré som im nachystala im nezabudni podať. Okamžite!" počuli sme ako začala kričať na Sama. To museli počuť azda všetky sestričky.
,,Bohvie čo sa tam stalo. Zaujímalo by ma to. " povedala Megan.
,,Mňa ani nie. Radšej to nechcem vedieť. Ale hladná už aj som. " povedala som.
,,Dobré ráno, tak už som tu s vašimi raňajkami. Prepáčte, že mi to trvalo, ale ešte som vám bral lieky. " ospravedlnil sa Sam.
,,Tie lieky si tam mohol v pokoji nechať. My ich nepotrebujeme, však Jane?" obrátila sa Megan na mňa.
,,Presne tak. " odpovedala som, aby som ju nesklamala.
,,No neviem ako ty, ale Jane ich potrebovať nebude. Tým som si istý. " povedal Sam s úsmevom na tvári. Bože ako toto môže robiť, keď vie čo jej tie lieky robia. Zavrel dvere a každej položil na zem, tácku s jedlom.
,,Ja ťa fakt nechápem. Ako to môžeš len tak povedať? Ako vieš, že ich potrebuje? Ona nie je blázon, tak ako ani ja. Ona sem nepatrí. To tá sestrička z nej robí blázna!A ako vidím, ty sa k nej pridávaš. Ako môžeš pre niekoho takého pracovať a podávať lieky ľuďom, ktorým to len zhoršuje stav?Myslela som si, že si na našej strane, ale ako vidím chcel si si získať len našu priazeň a zblížiť sa s nami, aby si mohol donášať tej strige!Nechápem to. " začala Megan kričať ako zmyslov zbavená. Sam na ňu len vyvaľoval oči a krútil hlavou. Chápem, prečo tak reagovala. Ale nemusela mu to povedať takto priamo. Môže nám to poškodiť.
,,Môžem teraz niečo povedať ja? Chápem, prečo takto reaguješ. Chceš ochrániť kamarátku a máš pravdu. Ona nie je blázon a tie lieky čo jej tá striga podáva, jej škodia. A ja som na to prišiel. Ale až vy dve ste mi otvorili oči. Dovolil som si jej niečo povedať, a neskôr v noci som si vypočul ako to naozaj je. A áno chcel som si získať vašu náklonnosť, ale preto aby som vám pomohol. A preto som Jane priniesol lieky na epilepsiu, ktoré jej stlmia záchvaty a nie lieky, ktoré to len podporujú. Vieš? A zajtra keď príde doktor, bude tu vidieť dve baby, ktoré sú úplne v poriadku. A inak pre teba Megan, tu mám lieky na upokojenie. Nechcem tým nič zlého naznačiť, len aby si zajtra takto nevybuchla, ak by ťa začala striga provokovať. Ešte niečo?" skončil Sam a teraz naopak Megan naňho pozerala s otvorenými očami. Ja som mu uverila každé jeho slovo, ale Megan je iná.
,,A ako ti môžme veriť, že tie lieky ktoré tu pre nás máš, sú tie dobré a nie tie čo vyvolávajú tie záchvaty?" opýtala sa ho Megan.
,,Vieš, ja som vždy chcel byť doktor, ale neprijali ma. Tak som sa stal len zdravotnou sestrou/bratom, a to znamená, že musím poznať všetky lieky. Preto mi trvalo kým som sem prišiel. Vymieňal som jej lieky, za tie čo tu mám teraz. Za tie správne. A ak sa chceš aj tak presvedčiť, prepašoval som sem aj letáčik od toho lieku. Nech sa páči. " podal jej letáčik s informáciami o mojom lieku.
Megan si pozrela názov lieku a potom si chvíľu čítala leták. Trvalo jej to len chvíľu.
,,Dobre, tak hovoríš pravdu. Mrzí ma to, stačí? Ja len chcem, aby sme sa odtiaľto dostali obe. Pretože Jane mi prirástla k srdcu a viem, že ona tu ozaj nepatrí. " povedala zronene Megan. Takú som ju ešte nevidela. Vždy sa ukazovala len aká je silná a slabosť skrývala.
,,Chápem ťa, ale nabudúce sa ma opýtaj a nezačni ma obviňovať. Ešte že som zavrel tie dvere, lebo ak by ťa počula ,,striga" neviem ako by si to vysvetlila. Takže potrebujete moju pomoc alebo nie?" spýtal sa Sam s úsmevom na tvári.
,,Potrebujeme. Musíme z nej urobiť to, čo ona chce urobiť nám. Blázna. A to rovno pred tým lekárom. " zaškerila sa Megan.
,,A neublíži to tvojej práci? Ja by som bola nerada, keby si riskoval kvôli mne a potom by ťa vyhodili. " ozvala som sa.
,,Nie to sa nemusíš báť. Nemali by dôvod ma vyhodiť. Prídem večer a všetko spolu preberieme. Teraz by ste mali začať jesť, lebo za chvíľu príde vrchná sestra a ak uvidí, že ste sa toho nedotkli a ja som tu, tak bude mať podozrenie. " povedal Sam a žmurkol na nás obe. Tak sme sa po dlhom rozhovore pustili do jedla. Jedli sme tak rýchlo, ako keby to malo byť naše posledné jedlo. Kto vie možno to bude naše predposledné jedlo. V tom blázinci.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár