,,Aj tak ti to nikto nepovie. " mykla plecom.
,,Slečinky čo si to tu šuškáte? Myslím, že aj ostatné by to radi počuli. Tak nám to povedzte nahlas. " rozkázala nám ,,striga".
Pre mňa to nebol problém. Ale od Sama som dostala príkaz, nenechať sa vyprovokovať. Tak som sa snažila byť milá. Veď to dozajtra nejako vydržím, nie?
,,Len som vravela Jane, že sa muselo stať niečo hrozné keď sa nemohlo ísť hneď do kúpeľne. Nebodaj tu niekto vyvádzal?" spýtala som sa jej priamo.
,,Vás by to nemalo čo zaujímať. Ale poviem vám to len preto, aby ste náhodou niečo také nespravili vy dve. Alebo ostatné. Bude to pre vás ponaučenie. Jedna dotyčná osoba sa tu trochu viac zbláznila, ako na prvý raz vyzerala. Dostala záchvat a začala púšťať v kúpeľní zo všetkých kohútikov vodu. Aj sprchu pustila. Tak sa to muselo dať do poriadku, aby ste sa tu náhodou vy ostatné nepošmykli. Viete?" usmiala sa na mňa tým podliezavým úsmevom.
,,A čo sa s ňou stalo?" spýtala som sa.
,,Išla na samotku, čo iné? Tam si uvedomí, čo spravila. A vyzerala tak normálne keď sem prišla, až som si myslela že sem nepatrí. Aj tí najnormálnejší sa môžu zblázniť. Však Jane?" pozrela na Jane a usmievala sa. Potom sa otočila a zabuchla za sebou dvere.
,,Videla si ako sa na teba pozerala?Ona sa ako keby priznala. Fakt je to striga. " povedala som nahnevane.
,,A čo z toho máme keď ju nemôžeme udať, za to čo robí s tými liekmi? Môže sa nám takto vysmievať do tváre a my s tým nič nespravíme. " povedala pokojne Jane.
,,Ale spravíme. Aspoň my dve. Zajtra. To bude pozerať, aké sme pokojné. Sa bude diviť, že sa pred lekárom nechováme ako blázni. A Sam povedal, že sa postará o to, aby sa k lekárovi dostali papiere, na ktorých stojí aké lieky nám podáva. A tam bude vidieť, že tie lieky nám viac škodia ako pomáhajú. " uškrnula som sa. Bol to geniálny plán. Len aby všetko vyšlo.
,,Mňa by zaujímalo či má aj ona nejakú rodinu a prečo sa takto chová. Teba nie?" spýtala sa ma Jane.
,,Prečo by ma to malo zaujímať? A prečo to zaujíma teba?Ach, zabudla som že ty veríš ľuďom do posledného konca. Nebuď naivná, kto by len takú strigu chcel?" spýtala som sa jej.
,,Nevieš ako to je. A čo? Nie som naivná, len sa snažím nájsť na ľuďoch aj to dobré. Veď aj na tebe som objavila veľa dobrého. " povedala Jane a usmiala sa.
,,Už si sa doumývala? Lebo ja hej. Tento rozhovor sa vyvíja zlým smerom, myslím že by sme si mali pred obedom oddýchnuť. Ideš?" vzala som si uterák a veci na spanie a otvorila som dvere. Jane si okamžite zobrala veci a pobrali sme sa do izby. Alebo skôr do cely. Keby to bola izba, mala by okná alebo nejaký stolík. Tu boli len postele a periny. A potom len holé steny. Takže sme sa pobrali do našej cely.
,,A čo také zlé som povedala?" nedala pokoj Jane.
,,Nič, tak sa o tom nebavme ok?" pozrela som na ňu prísno.
,,Aha, ja už viem čo ťa naštvalo. Povedala som, že som na tebe tiež objavila nejaké dobre vlastnosti. A ty si bojíš, že si sa začala meniť z tej nebojácnej, drsnej a agresívnej Megan na tvoje dobré ja. Asi ti už dlho nikto nepovedal nič pekné, že? V tom to bude. A preto sa skrývaš za drsnou povahou?" sypala to zo seba Jane ako keby ma poznala už dlho. Ako keby ma skúmala. Ako nejaký psychológ.
,,Už prestaň dobre? Nechaj to tak. " povedala som nahlas a otočila sa jej chrbtom. Mala som na jazyku toho viac, ale nechcela som zbytočne robiť rozruch. Ešte by prišla ,,striga" a náš plán by bol v háji.
,,Prepáč, nechcela som sa ťa dotknúť. Oddýchni si. Zobudím ťa na obed. " povedala nešťastne Jane.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár