,,Nejde to!"
,,Spomaľ ti vravím!"
,,Nejde to! Nerozumieš?"
,,Ale ide. Snaž sa. Dokážeš to!"
,,Nedokážem. "
,,Tak nehovor. "
,,Ale vravím. "
,,Prestaň byť taká. "
,,Aká? "
,,Ty to nechceš. Nechceš umrieť. "
,,Ako môžeš vedieť čo chcem? Nevieš nič!"
,,Viem. Tak zastav. "
,,Ale to nejde. Nedá sa."
,,Dá sa. Chceš umrieť?"
,,No a čo? Tak umriem. "
,,Ale nechceš. "
,,A čo mám robiť? Rútime sa do rieky. Bojím sa. "
,,Tak stoč volant. "
,,Neviem to. Už je neskoro. "
,,Ale vieš. Más poslednú minútu. Za tú sa dá veľa stihnúť. Stoč ten volant!"
...
Otvorila som oči. Bola tma. Hned som sa pozrela na sedadlo spolujazdca.
,,Si v poriadku? spýtala som sa jej.
,,Hej, som ok.
,,Naozaj ti nič nie je? Ja neviem..čo sa stalo.
,,Nechceš umrieť, a tak si stočila volant a my sme narazili do stromu.
,,Ja si to nepamätám.
,,Bolo to v poslednej minúte.
,,Keby si tu nebola, skončí to inak.
,,Keby som tu nebola, urobila by si to isté.
,,Ako vieš?
,,Lebo ty si ma len predstavuješ. Ja tu nie som.
,,Ale to nie je pravda...
,,Je. Predstavuješ si ma. Aspoň viem, že som ťa niečo naučila.
,,A čo také?
,,Veriť si. Je v tebe niečo dobré. Nie si zlá. Dokážeš všetko.
,,Ja dokážem všetko. Si múdra.
,,Len si to opakuj...
,,Dokážem všetko, dokážem všetko.
...
,,Megan, zobuď sa, počuješ? Megan!" počula som hlas.
,,Dokážem všetko, dokážem všetko. Je vo mne niečo dobré. " opakovala som si.
,,Megan, upokoj sa. Vstávaj počuješ ma? Ty dokážeš všetko. Teraz len vstaň. " a potom som len cítila ako mi niekto dal facku.
,,Dopekla čo to robíš? Zbláznila si sa?" vybehla som na Jane.
,,Prepáč, ja som nevedela čo robiť. Bude obed a striga chodí po izbách. Musela som ťa zobudiť, kým by sem prišla. Niečo si mlela zo sna a mykala si sa. Zľakla som sa. Prepáč. " povedala Jane.
,,A vieš čo som hovorila?" spýtala som sa, aby som zistila či to počula.
,,Niečo, že to dokážeš a potom len že v tebe je niečo dobré. Nedávalo mi to dokopy zmysel, ale asi sa ti len niečo snívalo. " mykla plecom Jane.
,,Hej, snívalo. Veľmi zvláštny sen. Na sny si tu odborník ty, nie ja. Ale už som hore. Vďaka, že si ma prebrala. Dobre si spravila s tou fackou. Zaslúžila som si ju aj tak. Za dnešok. " povedala som Jane. Bolo to ako keby som sa jej ospravedlnila. Len mi je zaťažko povedať prepáč. Ja som sa nikdy nikomu neospravedlňovala. Len Jej.
,,Za aký dnešok? Ja si na nič nespomínam. " snažila sa to uhrať Jane.
,,Ty vieš. Nemala som byť k tebe taká odmeraná. Už počujem ruch. Tuším sa k nám niekto blíži. " povedala som a uškrnula som sa.
,,To je v pohode. Už prichádza strigáá. Ide nás zožrať. " naznačila Jane. To sa nedalo nezasmiať sa.
,,No ako vidím, niekto sa tu dobre vyspal. Môžem vedieť čo vám je také smiešne?" spýtala sa nás striga a Sam nás len pozoroval.
,,Nič len nás rozosmiala predstava, že zajtra o takomto čase by sme mohli byť už vonku. Doma. " zasmiali sme sa obe.
,,To je dobrý vtip. HA - HA. Len škoda, že je to nereálne. " zasmiala sa striga.
,,My vieme. " povedala som.
,,No dosť bolo nezmyslov, obed je na stole. Už nech ste tam!" skríkla striga, a zas bola taká ako vždy.
,,To si si dobre vymyslela. Len keby vedela, že tentoraz to nebol vtip. " zašepkala mi Jane.
,,Vieš, poslednýkrát som jej chcela dať šancu vyhrať nad nami. Nech má radosť. " povedala som jej dôvod.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár