Zastala som pred vchodom. Zazvonila som. Babka mi otvorila. Nečakala som to. Bála som sa, že sa opýta kto je. Ale potom som si uvedomila, že ona vlastne otvorí každému. Vyviezla som sa na druhé poschodie a odrazu som stála pred svojím novým domovom. Aspoň dúfam. Nadýchla som sa. A vydýchla. Zaklopala som. Chvíľu som musela počkať, kým babka príde k dverám. Zatiaľ som si chystala, čo poviem.
Odrazu sa dvere otvorili. Babke sa rozlial úsmev na tvári.
,,Megan, zlatíčko vrátila si sa mi. " povedala a hned ma objala. A ja som to už nevydržala. Rozplakala som sa. Tak dlho som svoje city držala v sebe, až sa v tejto chvíli zo mňa vyliali. Dlho som neplakala, lebo som sa snažila hrať aká som silná. Keby v mojej partii videli, že plačem, tak tam skončím. A mne to aj potom tak vyhovovalo. Nikto nikdy nevedel na čom u mňa je. Nikomu som sa neotvorila. To len moja babka vo mne stále verila. Verila, že sa zmením a budem taká ako vždy.
,,Poď ďalej moja, nevedela som sa ťa dočkať. A poplač si, už si to v sebe dlho držala. " viedla ma dnu babka.
,,Prepáč, zrazu to zo mňa vypadlo. Som rada, že ťa vidím. Hned ako ma prepustili som išla k tebe. " povedala som.
,,Tvoji rodičia mi boli povedať kde si. Nechápala som to, ved ty tam nepatríš. A som rada, že si doma. " povedala a usmiala sa.
,,Neviem či mi uveríš, ale to oni ma tam dohnali. Len preto, že som im nechcela prispievať na domácnosť, pretože aj tak tie peniaze nepoužijú ako majú. A vraj som agresívna. No je pravda, že ked si po mňa prišli, tí z blázinca, tak som bola trochu agresívna, ale mala som dôvod. " povedala som otvorene.
,,Myslela som si, že som tvojho otca dobre vychovala, ale alkohol mu zatemnil mozog. A tvoja mama, aspoň tá sa ťa mohla zastať. Nekomentujem to. A aj preto stále trvám na tom, aby si bývala u mňa. Pomôžeš mi v domácnosti, ved už mám svoje roky a ked budeš robiť, niečo mi prispeješ, ak budem potrebovať. Chceš tu ešte bývať?" spýtala sa ma priamo.
,,Babi ja som sa tak bála, že im uveríš a nebudeš ma tu chcieť. Jasné, že chcem s tebou bývať. Nemám kam ísť. Domov si pôjdem len po veci, a potom ich nechcem vidieť. Veď ani nie za mesiac mám 18 rokov, takže si potom aj zmením adresu. A nemôžu mi nič. Bože babi, ja sa tak teším." vrhla som sa jej okolo krku. Tak som bála, že to nedopadne dobre.
,,Ja som to vedela, že ty sa zmeníš. Možno to bolo na niečo dobré. Idem ti spraviť čajík dobre?" povedala babka.
,,Máš pravdu, na niečo ten pobyt bol dobrý. Zmenila som sa. A za to vďačím jednej osobe, s ktorou som bola ako keby na izbe. Už viem čo chcem v živote robiť." usmiala som sa.
,,A čo? Povedz mi to po ceste do kuchyne. " povedala babka cestou do kuchyne. Sadla som si za stôl a ona mi pripravovala čaj.
,,Najprv chcem dokončiť školu. Bez problémov, ak by sa dalo. A zohnať si prax, aby som mala kde praxovať a neulievať sa. Viem, že si mala pravdu. Bez školy sa neuživím. A niekedy v budúcnosti by som chcela pomáhať ľudom. Bez domova, tým ktorých šikanovali, sociálne slabším, proste všetkým čo to potrebujú. " povedala som otvorene. Sama som bola prekvapená, že to zo mňa vypadlo ale za to vdačím hlavne Jane. Otvorila mi oči. Chcem ľudom pomáhať a nie im ubližovať.
,,Som na teba pyšná. A môžem vedieť, kto je za touto tvojou premenou? Koho si počúvla, ked nikomu inému sa to nepodarilo?" žmurkla na mňa.
,,Poviem ti len toľko, že je to skvelé dievča, ktoré to v živote nemalo ľahké. Privediem ju niekedy sem a predstavím vás. Ale už sa nechcem baviť o tom mieste a ani o tom čo bolo. Chcem byť len s tebou, dať si čaj a rozprávať sa len tak. Klebetiť. A neriešiť nič. To budem až zajtra. " usmiala som sa a zobrala som si podávaný čaj od babky.
,,Dobre Megan, ako povieš. Tak ti porozprávam teda najnovšie klebety, chceš? A potom ti ukážem izbu, v ktorej budeš spať. Už som ti aj vypratala skriňu, nech sa ti tam zmestí všetko tvoje oblečenie. " povedala babka.
Bola som šťastná. Už len za toto čo povedala. Tu mi bude lepšie. Lepšie ako doma.
Akurát ma Jane prezvonila. Dosť neskoro. Viem si predstaviť, že mala tiež zmiešané pocity. Ako ja. Dúfam a verím, že ju doma prijmú s otvorenou náručou ako mňa. Dúfam, že ju v najbližšom čase uvidím. Ona a babka vo mne veria. Babka už dlho. a Jane má síce pozná len krátko ale dala mi toho oveľa viac ako ktokoľvek iný.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár