,,Hej, už išiel. Vraj potrebujem byť chvíľu sama. " povedala som smutne.
,,Je to milý chlapec. " povedala mamina.
,,Ja viem. A ja som to pokazila. " povedala som.
,,Možno sa ešte dáte dokopy. My sme mu vysvetlili všetko, čo sa stalo predtým než si sa zmenila. " povedala.
,,Hej, vravel mi to. Neviem či je to ospravedlnenie pre to všetko. Ale to, že by sme sa dali dokopy, to sa stáva len v romantických filmoch, a nie naozaj. " odvrkla som.
,,A čo pôjdeš zajtra do školy? Tvoja triedna mi pre teba doniesla všetky úlohy, čo si vynechala. Neboj, povedali sme jej, že si mala zápal a museli si ťa nechať v nemocnici. " pohladkala ma mama po ruke.
,,Tak dúfam, že tomu aj všetci uverili. Nechcem, aby sa po škole rozširovalo, že som bola v blázinci. Lebo to by sa zas len blázinec začal. Nikto ma nehľadal?" opýtala som sa v nádeji, že by sa po mne zháňala aspoň moja dobrá spolužiačka a kamarátka Hannah.
,,Kedže si to spomenula, tak áno, volala ti Julia. Vraj sa presťahovali neďaleko nás, asi polhodinku cesty autobusom. Do vedľajšieho mesta. A pýtala sa na teba, ako sa máš a že ste sa dlho nevideli. Pamätám si, že ste boli niekedy dobre kamarátky. " povedala mamina celá natešená.
,,Hej, to ešte keď sme bývali tam. Neboli sme najlepšie kamarátky, ale boli sme dobré kamarátky. A čo sa stalo, že sa presťahovali? " spýtala som sa.
,,No vraj to tam ide dolu vodou. Hlavne čo sa týka práce. Tak jej rodičia dostali ponuku tu, tak sem prišli. Len si nie som istá či aj ona bude chodiť na školu ako ty, alebo ide na gymnázium. To už si nepamätám. Nechceš jej zavolať? Jej som tiež povedala, že si v nemocnici, a priala ti skoré uzdravenie. Milé, od nej, že?" spýtala sa mama.
,,Hej, milé. Bolo by fajn, keby chodí na tú školu ako ja. Nemala by to ani ďaleko. Aspoň nejakú kamarátku by som v škole mala. " povedala som smutne.
,,A čo Hannah?" opýtala sa mamina.
,,Ozvala sa mi? Bola sa opýtať ako sa mám? Doniesla mi úlohy? Tak potom to hovorí za všetko. " povedala som nahnevane.
,,Nie, nebola. To máš pravdu. Myslela som, že sa z vás stanú kamarátky, ale asi to nie je tá správna osoba. " povedala mamina.
,,Asi tak. Idem zavolať Megan, ani som sa jej nespýtala kam chodí do školy. " povedala som z ničoho nič.
,,Kto je Megan? O tej si mi nehovorila. " pozrela na mňa mamina.
,,No to je moja kamarátka z blázinca. A pritom aj ona tam bola nedopatrením. To ona zmenila moje myslenie. " povedala som s úsmevom.
,,Tak to ju chcem spoznať. Priveď ju niekedy. Budeme s otcom radi. " usmiala sa mamina.
,,To isté mi povedal...ale to je jedno. Idem jej zavolať. A ešte aby som nezabudla. Mami, čo bude na večeru?" spýtala som sa.
,,Neviem, či som to podvedome tušila alebo je to len náhoda, ale robím pizzu, tvoju obľúbenú. " usmiala sa na mňa mama.
,,Tak to som prišla fakt vhod domov. " zasmiala som sa a už som utekala hore do izby. Zobrala som papier do ruky a vyťukala číslo do mobilu. Chvíľu to zvonilo, ale potom to zdvihla.
,,Prosím?" spýtala sa Megan.
,,Aké prosím? To som ja Jane. Nemáš moje číslo?" hneď som jej vynadala. Samozrejme so smiechom v hlase.
,,Ježíš, ahoj Jane. Prepáč, ešte som si ťa neuložila. Nejak som sa zarozprávala s babkou. Deje sa niečo?" spýtala sa ma.
,,Nie, nič len som ťa chcela počuť. Inak ty kam chodíš do školy? Som sa ťa ani nespýtala. " povedala som.
,,Ale hovorila som ti to. Učím sa za čašníčku. V utorok sa vraciam do školy. Ale ty si mi nevravela, čo to študuješ. " povedala Megan.
,,A to prečo až v utorok ideš? Ja študujem obchod a podnikanie. A idem už zajtra do školy. Asi mám aj trochu strach. " priznala som.
,,Prečo až v utorok? Musíme s babkou zájsť za riaditeľkou a ešte niečo dohodnúť, a podpísať papiere a tak. Dlho som školu zanedbávala. Moji rodičia nejak zabudli vysvetliť, kde som celý ten týždeň bola. A babka sa to dozvedela až koncom týždňa. Mohli by sme sa zajtra stretnúť ak by si chcela. Hm?" spýtala sa.
,,To mohli. Rodiča už vedia, že to ty si ma zachránila. Chceli by ťa vidieť. Ale na to je ešte čas. A inak bol u nás aj ON. " povedala som jej.
,,A? Rozprávali ste sa? " spýtala sa.
,,Hej, rozprávali sme sa. Ospravedlnila som sa mu a on mi odpustil. A povedal, že ma má ešte stále rád aj po tom všetkom, ale že ho mrzí že som mu tak strašne neverila a odháňala ho od seba. Ach, na chvíľu som mala pocit, že by sme sa ešte k sebe mohli vrátiť, ale to sa nestane. " povzdychla som si smutne.
,,No nikdy nevieš. Má ťa ešte rád, to je dobré znamenie. Veď zajtra mi po škole napíš, či sa uvidíme alebo nie. Ok?" povedala Megan.
,,No ale ty si hlavne ulož moje číslo, aby si vedela kto ti píše. Jasné? A ty si mi nepovedala nič o tom, čo je nové doma. Stále kecám len ja. " povedala som.
,,To nevadí, aj zajtra je deň, aj pozajtra a tak ďalej. Nie? Máme čas. Neboj, uložím si ťa ako ,,Anjel Jane,, môže byť? " spýtala sa ma.
,,A prečo že anjel? Veď to ty si hlavne pomohla tebe. Alebo sa mýlim?" chcela som vedieť odpoveď. Megan je dosť uzavretá.
,,Dá sa povedať, že aj ty mne. Otvorila si mi očí. Prepáč, musím ísť, idem babke pomôcť s koláčom. Sľúbila som jej. " povedala celá natešená.
,,Jasné, utekaj. Veď ja sa ozvem. Tak ahoj. " pozdravila som.
,,Ahoj. " odpovedala Megan a zložila. Mala som z toho dobrý pocit, že som jej zavolala. Ako keby som získala novú kamarátku.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár