,,Mami, bola som preč len týždeň a nie polroka. Všetko je v pohode. " odpovedám jej.
,,Prepáč, bojím sa o teba. Otec ťa odvezie dobre?" vraví mi.
,,Mami, ja pôjdem peši. Dobre? Pôjdem okolo zastávky a možno stihnem Juliu. " vravím.
,,Vidíš, včera som ti zabudla povedať, že som jej mame dala tvoje číslo. Tak možno ti dnes bude volať Julia, neviem. Nevadí? " spýta sa.
,,Nie, v pohode. Bodaj by zavolala. Ešte niečo mami alebo už môžem ísť? Nechcem hneď meškať. " pozerám sa na ňu.
,,Jasné, choď radšej. Pekný deň a neflákaj sa po škole. " pripomenula mi ako vždy.
Dobre, ahoj. " pozdravila som a vyšla som z domu. Má väčší strach ako ja. A pritom ja som bola v blázinci a nie ona. To ja budem musieť klamať a snažiť sa aby som niečo nepovedala. Ktovie či tomu všetci uverili. Ale asi hej. Veď v škole som bola vždy dobrá študentka. To len doma ma napadali nezmysly.
,,Už s tým musím prestať. Prestať s takýmito myšlienkami. " to som chvíľu opakovala až kým som nezačula známu pesničku. Jasné, tak zvoní môj telefón.
,,Prosím? " myslela som, že to bude Julia.
,,Ahoj to som ja Hannah, ideš dnes do školy?" spýtala sa. Odrazu ju zaujímam.
,,Hej idem, prečo ťa to zaujíma?" spýtala som sa nahnevane.
,,No len tak. Počula som, že ťa pustili z nemocnice, tak som chcela vedieť či už prídeš. Chýbala si mi. " povedala.
,,Vážne? To preto si mi nepriniesla ani úlohy? " spýtala som sa jej. Nevydržala som to.
,,A ako? Do nemocnice za tebou sa nedalo chodiť, triedna tak vravela. " povedala.
,,Ale aspoň domov si mi ich mohla doniesť. Namiesto toho musela prísť moja mama do školy pre potrebné učivo, na ktorom som nebola. Ale nevadí. Inak akú máme prvú hodinu? Zabudla som rozvrh. " nezabudla, len som si ho nepozrela.
,,Ekonomiku. Sedíme spolu, že? " spýtala sa.
,,Hej, sedíme. Tak to budeme mať hneď hodinu s triednou. Super. " to som si povedala len tak pre seba.
,,A inak nevieš náhodou o tej babe, čo má prísť dnes k nám? " spýtala sa.
,,A ako o tom môžem ja vedieť? " spýtala som sa otázkou.
,,No lebo vraj pochádza z toho mesta ako ty. Tak či ju nepoznáš. Asi si o tom ešte nepočula, že? Prepáč, nedošlo mi to. " povedala.
,,V pohode. Tak sa vidíme. Ahoj. " a zložila som.
,,Prepáč. Nepozerala som sa. " počujem hlas.
,,V pohode nič sa nestalo. " povedala som a pozrela sa.
,,Jane si to ty? " spýtala sa dievčina s ryšavými vlasmi.
,,Julia? Si to ty? Ani by som ťa nespoznala. " vravím.
,,Hej som to ja. Bože, ja som taká šťastná, že sme sa stretli. Som dúfala, že sa stretneme, preto som sa aj vybrala touto trasou. " usmiala sa.
,,Ja som zas myslela, že mi zavoláš a preto som celá šťastná zdvihla mobil a na druhej strane bola moja spolužiačka. " zatvárila som sa otrávene.
,,Vraj chodíš na obchodnú, takže ako ja. Ja dnes nastupujem. Mám taký strach. " začala hovoriť.
,,Hej, chodím. Myslím, že som mala predurčené že to budem študovať. A nemusíš mať strach. Inak čo máš prvú hodinu? Nie náhodou ekonomiku?" spýtala som sa.
,,Ako vieš? " spýtala sa prekvapene.
,,No tak potom ideš k nám do triedy. Tešíš sa?" ja som sa tešila veľmi.
,,To je super, aspoň teba budem poznať. Asi už s niekým sedíš v lavici, že? " spýtala sa.
,,Hej, s tou spolužiačkou, ale to nevadí. Na hodinách čo budú v druhých triedach, môžme sedieť spolu. Aspoň ti pomôžem s učivom. Teda pomôžeme si navzájom, ja som totiž týždeň chýbala. " povedala som.
,,Hej, tvoja mamina to spomínala. Už si zdravá? " spýtala sa.
,,No som, len neviem či aj mentálne. " zasmiala som sa.
,,To asi nikto. Ešteže nemusím začínať odznova. To by bol horor. " prevrátila oči.
,,Prišla si v najlepšom období. Na koniec tretieho ročníka, takže ťa čakajú asi skúšky zo všetkých predmetov čo? Ale aspoň budeme mať spolu stužkovú. Kto by to povedal? Ja nikdy. " povedala som. Kto by to povedal, že budem maturovať s mojou dávno spolužiačkou a kamarátkou. Mám pocit, že som v sne.
,,Skúšok sa nebojím, aj na predchádzajúcej škole som sa učila dobre. Len ten kolektív, to ma straší. Ale kedže už poznám teba, mám pocit ako keby som to zvládla. Ani si nevieš predstaviť ako sa teším. Máme si toľko čo povedať. " tešila sa rovnako ako ja.
,,Tak rozprávaj. Do školy to máme už len chvíľu, ale za tú chvíľu mi stihneš čo to povedať. " vravím jej.
,,No mala by som ti povedať, že rok po tebe odišla zo školy aj Meg. Všetkým sa uľavilo. Teda takým, ktorým nedala pokoj. Nižšie ročníky si vydýchli a my sme boli tiež radi, že vypadla. A kedže s ňou nikto neostal v kontakte, tak ani nevieme kam sa podela. To ma zaujíma najviac teraz. " povedala Julia.
,,A tie jej najlepšie kamarátky? Ani oni to nevedia? " spýtala som sa.
,,Nie, vraj sa im neozvala odvtedy. Asi chcela pretrhnúť puto. Neviem. " mykla plecom.
,,Ja som teraz spoznala jednu babu, volá sa Megan. Ale chodí inam do školy. " povedala som.
,,Také isté meno, len dúfam, že nie je ako ona. To by bolo. A kde ste sa spoznali?" spýtala sa. Už som chcela povedať, že v blázinci, ale zastavila som sa.
,,V nemocnici. Mala podobné problémy. Ona je v pohode. Je to dobrý človek. Možno v minulosti spravila pár chýb, ale poučila sa z toho. Ako aj ja. " dodala som.
,,Ty a pár chýb? Tomu neverím. Aké chyby si už len ty mohla spraviť?" spýtala sa prekvapená Julia.
,,Možno ti o tom raz porozprávam. Teraz na to nechcem myslieť. " povedala som.
,,Jasné, v pohode. A inak chalanov tu máte akých? Pred nedávnom som sa rozišla s jedným debilom, tak taký nech sa mi vyhýbajú. " zasmiala sa.
,,No v našej triede pár takých je, ale nie všetci. Ale inak medzi tretiakmi sú aj normálni. Len treba hľadať aj v iných triedach. " usmiala som sa.
,,Veď to aj budem. A nie sme už náhodou pri škole?" spýtala sa ma. A ja som sa pozrela pred seba. Jasné, naša veľká škola. Tá sa obísť nedá.
,,Hej sme, tú spoznáš hneď. Veľká modrá budova. Neviem či ti už aj priradili skrinku, ale môžme ísť najprv do triedy. Aspoň ťa predstavím pár spolužiakom ešte pred hodinou. " navrhla som jej to.
,,Dobre, aj tak skrinku ešte nemám. To sa mi vraj povie na prvej hodine. " odpovedala Julia.
,,No to je možné, lebo prvú hodinu budeme mať s triednou. Ale neboj, ona je strašne fajn. " upokojila som ju.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
3. 9.sept. 2014 23:43
boze, tolko tlachania o nicom. dialogy maju dej POSUVAT, nie ho retardovat
Napíš svoj komentár